Sekretariát riaditeľa SSV
Ústredie členstva SSV
Knižnica a Archív SSV
Tlačiareň
Obchodné odd.
Predajne
Vydavateľské odd.
Ekonomické odd.
Hospodárske odd.
Katolícke noviny
Pred vznikom
Vznik
Členstvo
Fotogaléria
Vydavateľská činnosť
Dejatelia SSV
Múzeum F.R.Osvalda
Stanovy SSV
Orgány SSV
Predsedníctvo SSV
Valné zhromaždenie
Kontrolná a rozhodcovská komisia SSV
Výbor SSV
Podmienky a výhody členstva
Prihláška
Pútnik
Podielové knihy
Darcovia
Katalóg
Fotogaléria
Praktické odkazy - Dokumenty Cirkvi
Fotogaléria
Pripravujeme
Katolícke noviny
Duchovný pastier
Liturgia
Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť
4. júl
Sv. PROKOP, opát a vyznávač
Pôvod mena: z gréc. prokoptó – cestu raziaci, priekopník; prokópos – priprave- ný k boji, pohotový. Narodil sa asi r. 970 v obci Chotouň. Pravdepodobne vo vyšehradskej škole sa oboznámil so staroslovenčinou. Podľa niektorých životopisov odišiel z Čiech do kyjevského kláštora, odkiaľ údajne pri- niesol na územie Čiech staroslovan- ské knihy. Medzitým vstúpil do manžel- stva. Životopisy spomínajú syna Jimra- ma (Emeráma), ktorý sa neskôr stal jeho spoločníkom v mníšskom spôsobe živo- ta. Prokop asi medzi 25 – 30 rokom živo- ta prežil vnútorné obrátenie. Opustil rodinu a najbližších a nasle- doval Krista ako mních a pustovník. Usadil sa v údolí rieky Sázavy, kde žil asketickým životom. Postupne sa k nemu pridali mladí mu- ži. Založil osadu pustovníkov, neskôr benediktínsky kláštor, ktorý dal vybudovať české knieža Oldřich. V priazni voči kláštoru pokra- čoval aj jeho syn Břetislav, ktorý sa zaslúžil aj o to, že Prokop sa stal opátom tohto kláštora, v ktorom praktizoval slovanskú liturgiu. Prokop zomrel v chýre svätosti 25. marca 1053 a bol pochovaný pred hlavným oltárom kláštorného chrámu. Jeho úcta sa rozšírila krátko po smrti, ešte pred úradnou kanonizáciou 4. júla 1204 pápe- žom Inocentom III. Už počas života sa udiali mnohé zázraky, najmä uzdravenia (uzdravenie slepej ženy, posadnutých diablom, uzdravenie ochrnu- tej ženy, vzkriesenie utopeného, vzkriesenie mŕtveho chlapca, pod- riadil si diabla, ktorého zapriahol do pluhu...). Kardinál Guido, kto- rý z pápežskeho poverenia vykonával kanonizáciu v sázavskom kláštore, bol svedkom viacerých udalostí, že v tento slávny deň... „mnohí slepí nadobudli zrak, malomocní boli očistení, chorí uzdravení, posadnutí oslobodení, zajatci prepustení, hluchým bol navrátený sluch, nemí nadobudli reč a iní chorí boli uzdravení pre zásluhy otca Prokopa“. Keď bol otvorený hrob, vychádzala z neho pôvabná vôňa. Sv. Prokop bol zaradený medzi českých patrónov – divotvorcov. Jeho kult ešte vzrástol za čias cisára Karola IV., keď r. 1347 založil v pražských Emauzách kláštor, kde uviedol 80 benediktínskych mníchov z Dalmácie. Kláštorný kostol bol zasvätený Panne Márii, sv. Cyrilovi a Metodovi a sv. Prokopovi. Hrob svätca na Sázave bol vyhľadávaným pútnickýmm miestom až do r. 1421, kedy husiti kláštor vydrancovali a spálili. Dňa 29. 5. 1588 boli z rumoviska zborenej krypty vyzdvihnuté niektoré časti jeho tela a prevezené do Prahy, do Chrámu Všetkých svätých na Pražskom hrade. Slávnostného sprievodu sa zúčastnil arcibiskup Martin Medek a cisár Rudolf II. Roku 1669 prinavrátil pražský arcibiskup Matúš Ferdinand Sobek sázavskému kláštoru rameno sv. Prokopa, ktoré bolo predtým uchovávané v Chráme sv. Víta, ešte za čias Přemysla Otakara I., ktorý ho vyžiadal od sazávského opáta Blažeja, „aby tým ramenom české kráľovstvo bolo chránene pred nepriateľmi“. To viedlo k oživeniu starobylej úcty k sv. Prokopovi. Jeho hrob na Sázave bol obnovený 25. marca 2003 v krypte chrámu. Krátko predtým (1988) boli pomocou modernej techniky preskúmané pozostatky sv. Prokopa na Pražskom hrade v Chráme Všetkých svätých. Prof. Vlček z nich identifikoval lebečnú kosť svätca a zbytok pozostatkov treba hľadať v krypte sázavského kláštora. Okrem pozostatkov, ktoré zostali pod betónovou dlažbou v krypte na Sázave, budú ešte vložené do čelného oltára v krypte ďalšie verifikované pozostatky. V ikonografii je zobrazený ako pustovník, alebo ako rehoľník v mníšskom habite, prípadne s opátskymi insígniami, reťazou, ktorou sputnal diabla, s modelom chrámu, s plameňom na dlani. Je patrónom baníkov a roľníkov.