Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

9. júl

Sv. LUJZA

Pôvod mena: z nem. hlud- – slávna, hlasná, -wig – bitka, vojna. Narodila sa 12. augusta 1591 v Parí- ži. Bola nemanželským dieťaťom. Uro- bila sľub, že sa stane rehoľníčkou a žia- dala o prijatie do rehole kapucínok. Provinciálny predstavený kapucínov rozhodol o jej prijatí, ale ju nepokladal za dostatočne silnú pre prísny klauzúr- ny život a povedal jej, že Boh má s ňou iné plány. Po ovdovení (1625) a o tri ro- ky neskôr, keď jej syn Michal vstúpil do kňazského seminára, kráľovský almuž- ník Vincent de Paul zaangažoval naplno Lujzu do charitatívnej činnosti spolu s poprednými dámami Paríža združenými do spoločenstva „Panie kresťanskej lásky“. S pomocou sv. Vincenta neskôr založila Rehoľnú spoločnosť dcér kresťanskej lásky – vincentky; 29. novembra 1633 Vincent poveril Lujzu, aby sa ich ujala. Podľa ducha reguly: „vaším kláštorom sú domy chorých a dom, v ktorom býva vaša predstavená. Vašou celou sú prenajaté izby, vašou kaplnkou farský kostol, kláštorným dvorom ulice mesta, klazúrou poslušnosť, kláštornými mrežami bázeň Božia a závojom svätá skromnosť.“ Lujza zložila rehoľné sľuby 25. marca 1642. V tento deň si sestry obnovujú sľuby zasvätenia. Aj v tom je vyjad- rená hlboká symbolika: slúžiť Kristovi, ktorý vzal na seba ľudskú prirodzenosť, v blížnych. Zomrela 15. marca 1660. Vyhlásená za bla- hoslavenú bola r. 1920 a za svätú r. 1934. Pápež Ján XXIII. ju r. 1960 vyhlásil za patrónku sociálnych pracovníčiek. Vikonografii je zobrazená v dobovom oblečení v prítomnosti chudobných, často detí, alebo s košíkom v ruke.