Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

12. júl

Sv. JÁN GUALBERT, opát

Pôvod mena: z hebr. Jochánan – Boh je milostivý, Bohom daný. Sv. Ján Gualbert vošiel do dejín ako zakladateľ vallombrosánskej rehole. Narodil sa v šľachtickej rodine okolo r. 995. V čase jeho mladosti napriek zjavne náboženskej výchove bolo jeho správanie výstredné. Život mu zmenil silný zážitok: jeho príbuzný zavraždil Jánovho brata. Ján prisahal pomstu a vydal sa na dlhú cestu hľadania vraha. Keď mu stál tvárou v tvár a páchateľ sa mu vrhol so strachom k nohám, Ján mu odpustil. Ján vtedy navštívil kostol a uvidel ako Ježiš sklonil na kríži svoju hlavu. Po tomto zážitku prijal Ján ako 18-ročný rozhodnutie stať sa mníchom. V r. 1013 vstú- pil do benediktínskeho Kláštora sv. Miniata pri Florencii, kde prežil štyri roky. Potom žil nejaký čas v hlavnom kláštore kamaldulského rádu, uchýlil sa r. 1030 do blízkej pustatiny a postavil pre seba a rov- nako zmýšľajúcich druhov kláštor. Ján dal spoločenstvu regulu, ktorú sám spísal. Podľa miesta kláštora, údolia Vallombrosy, bola kongregácia nazvaná vallombrosánským rádom. Ján stanovil vo svojich stanovách prísne rozlíšenie medzi mníchmi a laickými brat- mi. Mnísi nikdy nemohli opustiť kláštor, laickí bratia sa starali o ve- ci dôležité mimo kláštora. Zomrel 12. júla 1073 v Passignane pri Florencii a bol pochovaný vtamojšom kostole; tam sa tiež udiali časté zázraky. Svätorečený bol pápežom Celestínom III. v r. 1193. Vikonografii je zobrazený v šedom alebo hnedom habite, drží kríž, berlu, knihu; niekedy ako rozšliapava diabla (freska v S. Salvi, Florencia).