Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

14. júl

Sv. KAMIL de LELLIS, kňaz a rehoľník

Pôvod mena: z lat. Camillus – priez- visko v rode Furioivcov; F. Camillus – víťaz nad Galmi r. 390; z orientálneho pôvodu – chrámový sluha (pomocník kňaza). Narodil sa 25. mája 1550 v Bucchia- nico v Abruzzach ako syn dôstojníka. Vroku 1559 – 1574 bol žoldnierom, pričom bojoval proti Turkom v službe Benátok. Svoj majetok prehral v kar- tách; 2. februára 1575 došlo k jeho obrá- teniu. Od základu zmenil život. Chcel sa stať kapucínom, ale kvôli rane na nohe musel opustiť reholu. Vlastné utrpenie ho zaviedlo do nemocnice sv. Jakuba pre nevyliečiteľne chorých v Ríme. Vykonával nižšie služby a pripravoval ochotných na dobrú smrť. Tu našiel svoje povolanie. S pomocou sv. Filipa Nériho ako 32-ročný muž začal štúdiá, aby sa stal kňazom. V r. 1586 založil spoločenstvo regulárnych klerikov, aby slúžili chorým (kamiliáni). Pápež Gregor XIV. ho povýšil r. 1591 na rehoľu. Sám bol jej predsta- veným. Zomrel 14. júla 1614. Pochovaný je v Chráme sv. Márie Magdalé- ny v Ríme. Je patrónom kamiliánov, nemocníc a chorých, ošetro- vateliek a ošetrovateľov. Kamiliáni prejavili hrdinské služby najmä počas morových epidémii na území Talianska, ktoré si vyžiadali životy mnohých členov tohto rehoľného spoločenstva. Vikonografii je zobrazený v čiernom rádovom habite, na ktorom je zobrazený červený kríž. Jeho atribútmi sú anjel, kríž, kniha, ruženec.