Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

24. júl

Sv. VLADIMÍR, knieža

Pôvod mena: z bulharčiny, vládca sveta, veľký vládca. Vladimír bol syn kniežaťa Svjatosla- va a kňažnej Maluše. Jeho babkou bola sv. Oľga. Mal ešte dvoch bratov. Otec Svjatoslav rozdelil svoju rozsiahlu dŕža- vu medzi troch synov. No prví dvaja bratia skoro zomreli, a tak sa Vladimír okolo r. 980 stal vladárom celej otcov- skej dŕžavy. Sídlil v Kyjeve. Hoci ako chlapec dostal kresťanskú výchovu od svojej babky Oľgy, keď zaujal kniežací trón, pokračoval v pohanskom nábo- ženstve. V r. 987 zvolal kniežaciu radu, vyjavil svoj plán, že chce prijať kresťanstvo, dať sa pokrstiť, a potom dať pokrstiť celý národ. Opisuje to Nestorov Letopis: K Vladimírovi prišli poslovia štyroch vierovyznaní: Chazari (kto- rí boli mohamedánmi), Židia, Latíni (čiže západní katolíci) a Gréci (čiže byzantskí kresťania). Každý z nich vyložil svoju vieru. Vladimír sa spýtal svojich bojarov, ktorá viera sa im páči. Jeden bo- jar povedal, že každý chváli svoju vieru. Navrhli mu, aby on vyslal svojich poslov, ktorí budú pozorovať bohoslužby jednotlivých vie- rovyznaní. Po svojom návrate poslovia oznámili, že sa im najviac páčila byzantská bohoslužba v Carihrade. Boli aj s cisárom na patriar- chovej bohoslužbe v chráme Hagia Sofia a počas bohoslužby sa im zdalo, že je to nebo na zemi. Vladimír prijal byzantské kresťanstvo. Skutočnosťou je jeho krst v Kyjeve r. 988. Zomrel v Kyjeve 15. júla 1015, pochovali ho v Novgorode. Za zá- sluhy o pokrstenie Kyjevského Ruska dostal Vladimír od ortodoxnej cirkvi čestné označenie apoštolom rovný. Vikonografii je zobrazený ako panovník s insígniami.