Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

8. august

Sv. DOMINIK, kňaz

Pôvod mena: z lat. dominus – pánov; z dies dominica – deň Pána. Narodil sa okolo r. 1170 v starokastíl- skom meste Caleruega. Vyštudoval filo- zofiu a teológiu. Vynikal skutkami veľkej dobročinnosti. V r. 1206 cestoval cez Francúzsko do Ríma a spoznával veľké nebezpečenstvo šírenia bludov albigén- cov a valdéncov. Prebudila sa v ňom veľká túžba stať sa misionárom medzi odpadlíkmi; chcel ich priviesť naspäť do Cirkvi. Inocent III. vyhovel jeho želaniu. V južnom Francúzsku začal misijnú čin- nosť úplne chudobný. Postupne sa k ne- mu pripojilo niekoľko horlivých kazateľov. V meste Prouille pri Toulous založil misijnú stanicu. Tu niekde môžeme hľadať zárodok veľkého diela sv. Dominika, základ jeho rehoľného spoločenstva. Vr. 1215 založil spoločenstvo bratov kazateľov v Toulous. Základom kazateľskej rehole, ktorá mala chrániť Cirkev pred útokmi zvonku, boli chudoba a štúdium. Už 22. decembra 1216 pápež Honórius III. schválil rád dominikánov. Život a pôsobenie Dominika sa vyznačo- vali záchranou ľudských duší. Jeho pokora a jednoduchosť mu zís- kavali množstvo prívržencov. Jeho mužská i ženská rehoľa sa veľmi rýchlo rozrástla. Zomrel 6. augusta 1221 vyčerpaný na misijnej ceste v Boloni so slovami: „Zachoval som neporušenosť tela až do tejto chvíle; hľaďte aj vy pestovať čistotu; zotrvajte v pokore a dobrovoľnej chudobe; pamätajte, že Bohu slúžiť znamená panovať.“ Vikonografii je zobrazený ako kazateľ v dominikánskom odeve. Jeho atribútmi sú kniha, ľalia, vrabec, kameň, palica, hviezda a ru- ženec.