Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

22. december

Sv. SERVULUS, paralyticus

Pôvod mena: v lat. servus – sluha, slúžiaci. Rímske martyrológium hovorí o ňom ako o mužovi porazenom – sedávajúcom pri bráne Chrámu sv. Klimenta v Ríme, vždy plnom Božej milosti. Svätý Gregor Veľký o ňom vydáva svedectvo ako o mužovi, ktorý si pre seba nechával len to najnevyhnutnejšie a ostatné rozdával ešte núdznejším. Gregor ho osobne po- znal. Hovorí o ňom ako o mužovi, ktorý nemohol stáť, ani sa posadiť na lôžku, ani ruky k ústam pozdvihnúť, ani sa sám obrátiť na druhý bok. Bol ošetrovaný ako nemluvňa. Nevedel čítať ani písať, a predsa si zakúpil Sväté písmo. Túžil ho poznať, preto prosil okoloidúcich, aby mu okrem almužny niečo z neho prečítali. Ukázal cestu všetkým trpiacim. Nikdy ne- prestal oslavovať a chváliť Boha. Keď cítil, že sa blíži smrť, požiadal tých, ktorým poskytol ubytovanie v svojom núdznom príbytku, aby s ním spievali žalmy. Naraz zvolal: „Mlčte! Nepočujete anjelské chválospevy?“ Gregor Veľký v jednej kázni na konci hovorí: „Medzi prítomnými bol jeden z našich spolubratov, ktorý ešte žije a do- svedčuje, že izba bola naplnená vôňou tak dlho, kým mŕtvy nebol pochovaný.“ V ikonografii je zobrazený ako ochrnutý muž na kolieskovom vozíku. Ľudia mu dávajú almužnu a čítajú mu žalmy.