Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

30. január

Sv. MARTINA, panna a mučenica

Pôvod mena: z lat. Martinus – zasväte- ný rímskemu bohu vojny Marsovi. Ide o ženskú podobu mena Martin. O mnohých ranokresťanských svät- coch nemáme takmer žiadne správy ani o svätej Martine, mučenici. Úcta k nej je známa od prvých čias slobodne žijúcej Cirkvi po vydaní Milánskeho ediktu cisára Konštantína Veľkého r. 313. Mar- tina sa narodila a zomrela v 3. storočí v Ríme. Otec mal byť významným rím- skym konzulom. O matke nemáme žiadne správy. Z legiend, ktoré sa o nej zachovali vo veľkom počte, sa dozvedá- me, že ako malá osirela. Veľký majetok, ktorý zdedila po rodičoch, sa stal veľmi zaujímavým pre mnohých mužov, ktorí sa ho chceli svadbou s Martinou zmocniť. Martina však odmietla ich ponuky a majetok rozdala chudobným. Pre mnohých bola vzorom obetavej ašľachetnej lásky k Bohu a blížnym. Martina svoju vernosť viere spečatila mučeníckou smrťou. Za prenasledovania cisára Severa bola okolo r. 230 sťatá. Pápež Donus (676 – 678) dal nad jej hrobom postaviť rovnomen- nú baziliku. V časoch plienenia Ríma barbarskými kmeňmi jej hrob upadol do zabudnutia. Pápež Urban VIII. v r. 1634 oznámil, že boli objavené jej telesné pozostatky a dal nanovo vybudovať kostol za- svätený sv. Lukášovi a sv. Martine. Vikonografii je zobrazená s atribútmi mučeníctva, s mučidlami, le- vom alebo so sťatou hlavou.