Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

6. marec

Bl. ROZÁLIA (RUŽENA) VITERBSKÁ, panna

Pôvod mena: z lat. rosaria – ružová alebo z lat. rosalia – sviatok ruží. Narodila sa v r. 1233 vo Viterbe. Už od detstva mávala mystické zážitky. Jej život plynul v tvrdej, ale dobrovoľnej as- kéze. Často sa podrobovala sebatrýzni. Vidiac ako ľudia žijú, chcela zmeniť ich život. Jej vzťah k chudobným ju privie- dol až k takému štýlu chudoby, že ani klarisky, ktoré mali na starosti chudob- ných a žili v prísnej chudobe, ju nedo- kázali prijať medzi seba. Vtedy poveda- la: „Zaživa ma odmietate, až zomriem, príjmete ma ochotne.“ V r. 1250 sa stala terciárkou františkánskeho rádu. Stala sa hlásateľkou evanjelia. V spore medzi cisárom Fridrichom II. a pápežom Inocentom IV. sa jednoznačne postavila na stranu pápeža. Aj svojich rodákov vyzva- la, aby stáli verne po boku pápeža, za čo bola ona aj jej rodina vypovedaná z mesta. Späť sa mohla vrátiť až vtedy, keď sa Viterbo po Fridrichovej smrti vrátilo späť pod právomoc pápeža. Zomrela mladá vo veku necelých devätnásť rokov. Splnilo sa, čo predpovedala. Po smrti sa jej dostalo pocty, aká sa prejavuje vý- znamným a svätým osobám a s veľkou úctou ju pochovali v klášto- re klarisiek. Jej telesné pozostatky spočívajú v sklenenej rakve a sú cieľom púte mnohých pútnikov. V ikonografii je zobrazená v rádovom habite s vencom ruží na hlave alebo kyticou ruží v ruke spolu s košíkom chleba.