Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

7. marec

Sv. PERPETUA A FELICITA, mučenice

Pôvod mena: Perpetua, z lat. – večná, nekonečná. Felicita, z lat. – šťastie, šťastná; nositeľka šťastia. Patria medzi prvé mučenice Cirkvi. „Passio“ – rozprávanie o umučení Perpe- tuy a Felicity patrí k veľmi cenným doku- mentom, svedectvám Katolíckej cirkvi. Po sv. Petrovi a Pavlovi sú to najstaršie „svedkyne krvi“. Doba úmrtia je známa aoich mučeníctve zanechal správu očitý svedok. Mená oboch mučeníc sa spomí- najú v Prvej eucharistickej modlitbe tzv. Rímskom kánone sv. omše. Perpetua pochádzala zo vznešenej rodiny, Felicita bola otroky- ňou. Obidve boli matkami malých detí, pripravovali sa na prijatie krstu. Cisár Septimus Severus zakázal komukoľvek pod trestom smrti prijať sviatosť krstu. Obidve boli zatknuté na základe udania. Cestou do väzenia prijali sviatosť krstu. Svojej viery sa nechceli vzdať. Boli pred- vedené pred divákov v aréne a podhodené dravej zvery. Keď napriek mnohým zraneniam ešte žili, vrazili im kati dýku do krku, aby ich usmrtili. Perpetuin otec sa snažil ešte cestou do arény odvrátiť dcéru od úmyslu zotrvať vo viere, aby ju zachránil. Do svojho denníka si Perpetua zapísala: „Sme v Božích rukách, všetko záleží od Boha.“ Perpetuine posledné slová patrili jej bratovi: „Buďte pevní vo viere a milujte sa navzájom.“ Obe hrdinsky vyznali: „Kresťanky sme.“ Vikonografii sú zobrazené ako sa navzájom lúčia a pri nich je divá krava, symbol ich mučeníctva; Perpetua býva niekedy zobrazená s ma- lým dieťaťom na lone.