Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

20. marec

Sv. GERTRÚDA, rehoľníčka

Pôvod mena: zo staronem. ger+trut – milá kopijníčka. Narodila sa okolo r. 629 v Landensku, dnešnom Brabantsku. Otec Pipin bol naj- vyšším kráľovským správcom vo východ- nom Francúzsku; matka Ita sa snažila vychovať svoju dcéru v duchu vtedajších zásad. Keď Pipin v r. 639 zomrel, jeho manželka založila kláštor, v ktorom sa Gertrúda stala opátkou. Venovala sa štú- diu Svätého písma, pohrúžila sa do teo- logických štúdií a dlhé hodiny trávila v meditáciách. Nadobudla vynikajúce vzdelanie, takže často uvádzala do úža- su aj učencov, s ktorými mávala diskusie. Vytrvalým štúdiom akosi začala hasnúť jej praktická viera, zmietala sa v rôznych vnútorných problémoch, cítila vnútornú vyprahnutosť. Boh nenechal Gertrúdu vtomto rozpoložení. V jednom okamihu počula vo svojom srdci hlas. Uvedomila si, že cez rozumovanie nemôže spoznať Boha, lebo on je väčší ako rozum a všetko ľudské poznanie; môže ho poznať a dosiahnuť len dokonalou láskou. Gertrúda zanechala predchá- dzajúci spôsob života a venovala sa duchovnému životu. Keď jej spolusestry dohovárali, aby neviedla taký prísny asketický život, odpovedala: „Náš čas je krátky deň, plný práce a súženia.“ Zomrela 17. marca 659 v Nivelles. Vikonografii je zobrazená ako rehoľníčka, opátka; niekedy s myša- mi, ktoré sa škriabu na jej odev. Legenda vraví, že svojou modlitbou urobila koniec pohrome myší a potkanov a tým zachránila úrodu; pre- to je vzývaná aj ako ochrankyňa poľných a záhradných plodín.