Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

21. marec

Sv. SERAFION, biskup

Pôvod mena: z hebr. šáraf azlat. sera- fínus – ohnivý, horiaci. V slovenskej podo- be ako Serafín. Žil asketicky v samote egyptskej púš- te a jeho záľubou bolo štúdium Svätého písma. Evanjelium v ňom vzbudilo veľ- kú lásku k blížnym. Raz sa stretol s po- hanom, ktorému sa za dvadsať striebor- ných predal za otroka. Slúžil mu tak oddane, že ten ho požiadal, aby mu vysvetlil pravdy viery. Po dôkladnej prí- prave sa dal pokrstiť aj s celou rodinou. Zvďačnosti mu ponúkol slobodu a po- žiadal ho, aby ostal u neho ako priateľ. Svätec mu vrátil jeho dvadsať strieborných s tým, že bol otrokom iba preto, aby ho priviedol na cestu spásy. Inokedy sa zas predal do otroctva, aby pomohol istej vdove z veľkej biedy. Nový pán ho však onedlho prepustil a daroval mu kabát, sukňu a knihu evanjelií. Serafion čoskoro stretol žobráka a dal mu sukňu, neskôr stretol star- ca, ktorému daroval kabát. Potom si sadol na kraj cesty a čítal evan- jeliá, kým nenarazil na stať: „Choď, predaj všetko čo máš, a rozdaj chudobným.“ Predal knihu evanjelií so slovami: Čo máme z toho, že budeme čítať krásne slová, ak podľa nich nežijeme? Sv. Ján Almužník o ňom povedal: „Nemáme právo honosiť sa tým, že sme dobročinní. Serafion vynašiel nový spôsob a prostriedok lásky k blížnemu. Sám seba obetoval pre večnú spásu a časné blaho blíž- nych.“ Stal sa biskupom v Thmuise pri nílskej delte a na Sardskom koncile sa smelo postavil na obhajobu alexandrijského biskupa sv. Atanáza proti ariánom, za čo išiel aj on do vyhnanstva. Zomrel okolo r. 388.