Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

30. marec

Bl. ĽUDOVÍT Z CASORIE

Pôvod mena: zo staronem. hlut + wig – slávny bojovník. Arcangelo Palmentieri sa narodil 11. marca 1814 v Casorii pri Neapole. Svet 19. storočia v ňom dostal novodo- bého Františka. V osemnástich rokoch vstúpil do františkánskej rehole a prijal meno Ľudovít de Casoria. V r. 1837 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako učiteľ chémie, matematiky a fyziky. V roku 1847 pri rozjímaní v Kostole sv. Jozefa dei Ruffi mal vnútorné osvietenie a to bol zlom v jeho živote. Začal rásť vo svätos- ti a konal obdivuhodné diela na charita- tívnom a vychovávateľskom poli. Zriaďoval útulky pre zanedbané a osirelé deti, osobitne pre dievčatá a pre deti černochov. Pri ním vy- budovanom kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zriadil azyl pre opustené deti. V Assisi za jeho pomoci vznikol ústav pre nevidiacich a hluchonemých. Pri Neapoli vybudoval útulok pre starých, opuste- ných a už práceneschopných ľudí. V časoch silnej nepriateľskej tendencie proti Cirkvi Ľudovít podporil Cirkev a to prakticky reali- zovanou sociálnou náukou, ktorú encyklikou Rerum novarum 15. má- ja 1891 kodifikoval pápež Lev XIII. Oživil terciárske františkánske hnutie. Pustil sa do projektov v poľnohospodárstve, stavieb hospi- cov, meteorologickej stanice a vedeckého ústavu Akadémie nábo- ženstva a vedy. Založil rehoľné spoločenstvo tzv. šedých bratov (Bigi) a alžbetínky (Bige). Bol poradcom dvoch pápežov bl. Pia IX. aLeva XIII. V ťažkej chorobe svojou trpezlivosťou mnohých po- vzbudil na ceste nasledovania Krista. Zomrel 30. marca 1885 v Nea- poli. Za blahoslaveného ho vyhlásil Ján Pavol II. v r. 1993.