Mozgy na vývoz

Tuberkulóza mala prednosť pred rodinou

Lekár Anton Bajan (79) dostal Slovensko medzi krajiny s najnižším výskytom TBC

Lucia Skladanová, Foto Petra Áčová, anc

Na Slovensku je dosť ľudí, ktorých mená nám nič nehovoria, ale v zahraničí sú pojmom. Veď dokázali niečo veľké, zásadné. Ako napríklad profesor Anton Bajan (79). Lekár a vedec, ktorý sa zaslúžil o to, že nás prestala kosiť zákerná tuberkulóza. Takmer sme zabudli, že TBC existuje. Dostal mnoho ocenení i uznaní. Naposledy slovenskú Nobelovka – Krištálové krídlo. Profesor však o vyznamenania nestojí. Viac ho trápi, že pre prácu zanedbával rodinu.

TBC. Tri písmená, ktoré profesora Antona Bajana (79) sprevádzajú celý život. Najskôr mu na tuberkulózu zomrel strýko, potom sa na vojne nakazil on. Nie je však z tých, ktorý sa vzdávajú. Vyštudoval medicínu a v ústave Tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach sa pustil do zápasu o životy Slovákov. Spolu s profesorom Karolom Virsíkom (92) bojovali proti epidémii TBC tak húževnato, až ju dostali na kolená.

V súkromý je to utiahnutý, tichý človek. Takmer plachý, až je zarážajúce, ako mohol zvládnuť stovky prednášok pred plným publikom doma aj v zahraničí...

Bez peňazí

"Pochádzam z chudobných pomerov a mal som vzťah k chudákom. Práve medzi nimi bolo najviac tuberkulózy. Nerobil som kvôli vyznamenaniam a titulom. Za liečenie som ani nebral koruny, v tomto som bol trošku divný," priznáva Bajan. Sedíme v obývačke jeho panelákového bytu. Na stenách visia cenné obrazy, police sa prehýbajú pod ťarchou odbornej literatúry. "Tie obrazy a mnohé knihy mi darovali vďační pacienti. Peňazí som nemal na zvyš. Keďže som nebol v partaji, ale chcel som sa udržať, musel som robiť aj cez víkendy. Rodina ma takmer nevidela a dosť trpela. Ak ma ešte niečo v živote trápi, tak toto," povie smutne.

Bojazlivý

Všetok čas trávil v nemocnici. nemal kamarátov, bližšie vzťahy mal iba s kolegami. Napríklad s už spomínaným Karolom Virsíkom, ktorý založil systém boja proti TBC. Bajan bol najskôr jeho asistentom, potom ho vystriedal vo funkcii vedúceho katedry tuberkulózy i na poste hlavného odborníka pre tuberkulózu a respiračné choroby na ministerstve zdravotníctva. "Pamätám si ho ako usilovného, študujúceho človeka. Stále bol v knihách. Zároveň bol veľmi uzavretý a bojazlivý," zaspomínal si Virsík. "Nikdy som s ním nemal žiadny problém, len to, že dnes by sme ho nenazvali manažérom."

Pridal aj historku, ktorá podľa neho Bajana vystihuje: "Raz sme boli spolu na inšpekcii, bývali sme v internáte. Ráno ma zobudili divné zvuky, vzdychy od bolesti. Tonko sedel na posteli, ruky mal v dlaniach a vzdychal a vzdychal. Opýtal som sa, čo mu je. A on, že sa musí oholiť! To bol pre neho problém! Najradšej by bol, keby v živote neboli žiadne otravné, nepodstatné veci."

Tie za Antona Bajana zvyčajne riešila manželka (meno???) "Bola mojou pravou rukou, no pred rokom zomrela. Prepisovala moje práce v slovenčine aj cudzích jazykoch, s tým si ja teraz neviem poradiť. Okrem mňa sa usilovne starala o deti i domácnosť. Ja som sa viac venoval cudzím ako vlastným," konštatuje štvornásobný otec.

Milovaný

Synovia a dcéry sa kvôli jeho odmietaniu komunistickej strany nedostali na medicínu. Napriek tomu sa v živote nestratili a na otca nedajú dopustiť. Trávia s ním toľko času, koľko sa dá, vozia ho do obľúbenej záhrady v Lakšárskej Novej Vsi, nosia obľúbené čaje, knihy...

"Otec nás vždy dokopal k dobrým veciam, mal argumenty, voči ktorým sa nedalo namietať," tvrdí najstarší syn, architekt Maroš Bajan (48). Pomerne známy je aj druhorodený Vladimír Bajan (47). Otec sa na neho hneval, keď sa dal na politiku, ale Vladimír je presvedčený, že ide dobrou cestou. "S otcom sme často hovorili o húževnatosti, tvrdohlavosti a elementárnej slušnosti. Vštepil mi zásadu robiť veci tak, aby keď niekoho stretnem, nemusel som prejsť na druhú stranu ulice. Myslím, že nielen ja, ale všetci moji súrodenci, majú po otcovi predovšetkým veľký zápal pre robotu," vyznal sa predseda bratislavského VUC.

Bezmocný

"Kvôli rodine som mal a mám výčitky svedomia, ale cítim, že sa môj život naplnil. Urobil som, čo som vedel, a to bez použia nejakých politických pák," bilancuje Bajan. Ešte by rád zabojoval proti fajčeniu, ktoré je podľa neho "veľmi ošklivá vec", ale nedá sa. Hlava ešte funguje, ale dostihli ho choroby. Už niekoľko týždňov bojuje s rakovinou. Nohy mu vypovedali poslušnosť už dávnejšie. Hoci život prežil medzi ľuďmi, dnes sa ich skôr stráni. Nechce ukázať svoju bezmocnosť. "Urobil som dosť, teraz sú na rade iní," konštatuje držiteľ Krištáľového krídla za celoživotné dielo.