Marián Hossa patrí k absolútnej špičke svetového hokeja, čo dokázal v priebehu roku 2006 v NHL, ale i v slovenskej reprezentácii, či už na Zimných olympijských hrách v Turíne alebo i svojim prístupom k štátnej reprezentácii na Majstrovstvách sveta v Rige. Je členom hádam najznámejšej hokejovej dynastie na Slovensku – otca a bratov Hossovcov. Ešte ako 17-ročný sa stal v roku 1997 majstrom Slovenska s extraligovým tímom Dukla Trenčín. V roku 1997 Mariána draftovala Ottawa Senators v prvom kole celkovo z 12. miesta. Svoj prvý zápas v NHL odohral 1. októbra 1997 proti Montrealu. Prvý gól strelil 9. 12. 1997 v zápase proti Floride. V roku 1998 bol nominovaný na ocenenie pre najlepšieho nováčika roka a bol členom nováčikovského All Stars tímu. Slovensko reprezentoval na šiestich MS. V rokoch 2002 a 2006 sa zúčastnil ZOH. V roku 2004 odohral v drese Slovenska zápasy na Svetovom pohári. V sezóne 2006/07 dosiahol po prvýkrát v kariére 100 bodov a skončil po základnej časti na šiestom mieste.

Hudobný skladateľ, muzikológ, redaktor a pedagóg Vladimír Godár študoval na Konzervatóriu v Bratislave hru na klavíri a kompozíciu. Neskôr v kompozícii pokračoval na VŠMU v Bratislave a vo Viedni.
Je autorom orchestrálnych zborových skladieb, skladieb pre deti a film. Držiteľ Českého leva a národnej filmovej ceny Slnko v sieti 2006 za najlepšiu pôvodnú filmovú hudbu vo filme Slnečný štát. V ROKU 2006 upútal pozornosť albumom Mater, vrúcne hrejivými melódiami, priznanými vplyvmi starých klasikov a nadžánrovosťou, na ktorom spolupracoval s jedinečnou českou hudobníčkou Ivou Bittovou, za ktorú získal Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za rok 2006. Pôsobí ako učiteľ skladby na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Tina Čorná absolvovala štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Niekoľko rokov pracovala vo výskume - v Novinárskom študijnom ústave, Ústave kultúry a na katedre sociológie FiF UK.
V prílohe TV oko pôsobí ako píšuca redaktorka od roku 2001. Ťažiskom jej práce sú rozhovory s osobnosťami kultúrno-spoločenského života, politikmi a vedcami. V rokoch 2004, 2005 a 2006 sa v kategórii Najlepší rozhovor v printových
médiách stala trikrát po sebe víťazkou Novinárskej ceny - sútaže, ktorú vyhlasuje Nadácia otvorenej spoločnosti.
V decembri 2006 vydavateľstvo Petit Press vydalo výber jej 35 textov s názvom Tina Čorná: ROZHOVORY z týždenníka TV OKO. Tina Čorná vrátila žánru printového rozhovoru etickú naliehavosť a hĺbku, ktorú v posledných rokoch stratil v záplave povrchného bulváru. Rozhovory Tiny Čornej boli výnimočné nielen výberom spovedaných hostí, ale aj schopnosťou vyjadriť sa cez výpovede osobností k zásadným otázkam súčasnosti.

Zora Palová študovala na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri skla u prof. Václava Ciglera. Prednáša na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, od roku 1996 pôsobí ako výskumná profesorka na University of Sunderland vo Veľkej Británii. Venuje sa voľnej plastike zo skla, realizáciám v architektúre a inštalácii predovšetkým v technike taveného skla. Za svoju tvorbu získala viacero ocenení, spomeňme aspoň 3. cenu na Coburg Glass Prize v Nemecku v minulom roku. Zora Palová vystavovala na mnohých samostatných i spoločných výstavách doma i v zahraničí, naposledy na výstave slovenského skla v New Yorku v Leo Kaplan Modern Gallery. Jej diela sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Victoria and Albert Museum v Londýne, japonskom Koganezaki Museum of Fine Arts a mnohých dalších štátnych ako i súkromných zbierkach.

Jeho réžie svojím významom presahovali rámec slovenského divadla, vždy rozvírili pokojnú hladinu a boli výzvou na polemické diskusie. Roman Polák pociťoval od začiatku potrebu rozvíjať divadlo nielen v poetike, ale predovšetkým vo filozofii. Najúspešnejšie martinské inscenácie Dotyky a spojenia P. de Marivaux a Brechtov Baal reprezentovali, vtedy ešte československé, divadlo na medzinárodných festivaloch po celej Európe. Inscenácia Dotyky a spojenia dostala The Guardian Critics´Choice, prestížne ocenenie kritikov denníka The Guardian. Od roku 1990 spolupracuje s Divadlom Astorka - Korzo ´90. Nezabudnuteľné sú jeho inscenácie: dramatizácia Kafkovho Procesu, spoločný projekt so Štúdiom L+S Rostandov Cyrano z Bergeracu, s M. Lasicom v titulnej úlohe, ktorý bol na repertoári 11 rokov, Shakespearov Kupec benátsky a Ruská tetralógia: inscenácie Čechova, Ostrovského, Gorkého a Dostojevského.
Roman Polák bol v rokoch 2000 – 2002 umeleckým šéfom činohry Štátneho divadla Košice. V opere Štátneho divadla inscenoval Pucciniho operu Tosca a Mozartovho Dona Giovanniho.
V roku 2000 inscenoval Koltésov Návrat do púšte v pražskom Činohernom klube a v roku 2003 dramatizáciu Sologubovho románu Diablova hojdačka. V roku 2000 inscenoval v mestskom divadle v Brne Ibsenovho Peer Gynta a v roku 2004 hru Toma Stopparda Arkádia. V roku 2005 inscenoval v SND Klimáčkovu hru Hypermarket.
Od roku 2006 je režisérom SND a šéfom jeho činohry. V roku 2006 bola jeho inscenácia Ivanov od Antona Pavloviča Čechova v Martinskom divadle ocenená piatimi Doskami...

Docent Martin Mistrík je zakladateľom transplantácie krvotvorných buniek v SR a ako jediný v SR realizuje so svojím tímom aj transplantácie alogenné a nepríbuzenecké. Transplantačný tím na KHaT FNsP v Bratislave, Antolská 11, ktorého je vedúcim, dosahuje celosvetovo porovnateľné výsledky, vracia ludí s leukémiou do plnohodnotného života, ktorého súčastou je i návrat do pracovného pomeru a rodičovstva. "Naši pacienti si v potransplantačnom období zakladajú rodiny, majú zdravých potomkov, transplantácia bola tým krištáľovým krídlom, ktoré im vrátilo ich nádeje a sny." Je hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre transplantáciu krvotvorných buniek.

Karol Spišák ukončil štúdium réžie pod vedením prof. Budského na VŠMU v Bratislave v roku 1964. O štyri roky neskôr začal pôsobiť ako režisér a umelecký šéf Divadla Andreja Bagara v Nitre až do presťahovania divadla do nových priestorov. Okrem činohernej domovskej scény, zanechal výrazné stopy ako hostujúci režisér v Slovenskom národnom divadle, na bratislavskej Novej scéne, v Košiciach, ale i na mnohých scénach v zahraničí. V Nitre pôsobil tridsať rokov. Venoval sa dráme, ale pre nitrianskych divákov pripravil i mnoho komediálnych inscenácií. Ako prvý na Slovensku uviedol roku 1973 na scénu v Nitre muzikál Na skle maľované, kvôli ideologickým problémom uvádzaný ako „hra so spevmi“. Čoskoro bol muzikál aj tak zakázaný. Po novembri 1989 sa k muzikálu vrátil a režíroval Mníšky. V Košiciach réžijne naštudoval situačnú komédiu Chrobák v hlave, ktorú Štátne divadlo premiérovalo 6. októbra 2006. Hral výrazné dramatické postavy vo vyše štyridsiatich filmoch pre kiná, ale aj v televíznych filmoch a seriáloch, napríklad Kto si bez viny, Prípad pre obhajcu, Nylonový mesiac, Neprebudený, Kým sa skončí táto noc, Balada o siedmich obesených, Kosenie Jastrabej lúky, Pavilón šeliem či Zakázané uvoľnenie. Nezmazateľná stopa Karola Spišáka zostane zaznamenaná aj vo filmovej tvorbe. Režíroval množstvo televíznych inscenácií, seriálov pre deti i dospelých, (legendárnych televíznych pondelkov), televíznych filmov a dokumentov z ktorých pripomíname Pomsta starej dámy, Malá anketa, V tieni vlka, Adam Šangala a Demeterovci (TV, 1976). Od roku 1994 bol riaditeľom Starého divadla v Nitre, v ktorom sa orientoval na tvorbu pre deti.

Slovensko obchádzal v minulom storočí tieň zákernej a rozšírenej choroby - tuberkulózy. Vtedy sa zišiel tím mladých odvážnych lekárov okolo profesora Virsíka, s veľkolepým programom, túto chorobu nielen liečiť, ale úplne ju potlačiť. Založili ústav tuberkulózy a respiračných chorôb, nemocnicu s celoslovenskou pôsobnosťou. Využívajúc najnovší výskum a progresívne liečebné postupy zaviedli na celom Slovensku povinné kontroly, pravidelné očkovanie a liečenie tejto zákernej choroby. Myslím, že si na to očkovanie a pravidelné štítkovanie ešte mnohí z detstva pamätáme, len sme nechápali, že je to súčasť trpezlivého a precízneho plnenia programu, ktorý vznikol v malej nemocnici v Podunajských Biskupiciach, programu ambiciózneho, veľkolepého a možno pre vývoj Slovenska rozhodujúceho. "Tuberkulózu sa podarilo dostať pod kontrolu, zmizla z nášho života. Ústav tuberkulózy a respiračných chorôb sa zameral na iné úlohy v liečení iných pľúcnych chorôb, ktoré so sebou prináša civilizácia, ale myslím si, že bádateľskú odvahu, odbornosť a túžbu riešit veľké výzvy sa podarilo zakladateľom ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb odovzdať aj nasledujúcim generáciám lekárov. Mal som možnosť porovnávať a viem, že odbornosť, ambicióznosť, odvaha a kreativita sú stále základnou výbavou slovenských lekárov pri trpezlivom riešení veľkých úloh, či každodennom boji s chorobami. Je našou povinnosľou sa za tento odkaz poďakovat." Krištáľové krídlo za celoživotné dielo sa rozhodla porota udeliť spoluzakladateľovi Ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb bývalému hlavnému odborníkovi Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre tuberkulózu a pľúcne choroby, členovi Medzinárodnej únie boja proti tuberkulóze a pľúcnym chorobám a expertovi Svetovej zdravotníckej organizácie a Medzinárodnej únie proti tuberkulóze a pľúcnym chorobám pre otázky tuberkulózy v rámci strednej a východnej Európy, profesorovi, doktorovi Antonovi Bajanovi, doktorovi vied.