Nie je nič ľahšie, ako začínať nové projekty. A nie je nič ťažšie, ako z nich vybudovať hlbšie zakotvenú kultúrnu tradíciu. Osobitne je to ťažké, ak ide o oceňovanie ľudí. Tu je miera pozornosti vysoká a kritika samozrejme tiež.

Moje priesečníky s Krištáľovým krídlom vyplňujú už obdobie jednej dekády. Dostal som ho spolu s takými osobnosťami ako Peter Dvorský alebo profesori Jaroslav Siman a Pavel Traubner, čo by celkom iste bol dôvod dať si ho do vitríny, keby som nejakú mal. Ale v mojej virtuálnej vitríne má krídlo svoje čelné virtuálne miesto.

Potom som sa zapojil do práce poroty a s uspokojením som sledoval, ako sa z akcie hŕstky nadšencov formuje profesionálna súťaž s exaktnými pravidlami, otvorením priestoru pre navrhovanie verejnosťou, korektným dvojstupňovým prerokúvaním návrhov v malých a veľkej porote, s eliminovaním konfliktov záujmov pri potrebnej dávke entuziazmu, aby sa ocenenia dostali do rúk takým, ktorí si ich naozaj zaslúžia. Ani Nobelova cena nebola na začiatku tým, čím je dnes. Stalo sa aj to, že ju udelili za zlepšenie osvetlenia majáka.

Krídlo má rešpekt. Neraz som na galavečeroch pri jeho odovzdávaní videl, že vyznamenaní, rutinované a známe osobnosti, neutaja rozochvenie a trému. Môže sa prejaviť  v tom, že laureát nevie kadiaľ odísť z javiska, hoci, dajme tomu, môže to byť aj prejav túžby  zotrvať dlhšie v spoločnosti organizátorov na doskách, ktoré znamenajú svet alebo pred televíznymi kamerami, ktoré ho dnes znamenajú dvojnásobne.

Získal som aj rešpekt pred organizáciou  spomenutých galavečerov. Organizoval som veľa vedeckých konferencií, ale v našom vedeckom svete  atmosféra býva uvoľnená, formy sú nezáväzné, akademické štvrťhodinky vyriešia oneskorenia. Ak program prenáša televízia v priamom vysielaní, musí všetko sedieť absolútne presne.

Toto sú fazety dnes už vybrúseného kameňa, ktorý sa volá Krištáľové krídlo, ktorý fokusuje pozornosť na prácu a dielo výnimočných občanov Slovenskej republiky, dáva im pocit satisfakcie a azda aj povzbudzuje tých, ktorým sa toto ocenenie ešte nedostalo.

Štefan Luby

Február 2009