Svet si tvorím sama

Je najmladšou členkou a zároveň jedinou ženou v porote zodpovednej za výtvarné umenie. Fotografka Kristína Schreiberová (28) je však presvedčená o svojom prínose pre Krištáľové krídlo. Prekvapuje nielen prácou, ale aj názormi na život. Za jeho zmysel považuje hľadanie krásy.

V Krištáľovom krídle ste do poroty v kategórii výtvarné umenie prvý raz zasadli pred troma rokmi. Bola to výzva?

Jednoznačne! Z kategórie tých, ktoré sa nedajú odmietnuť. No okrem toho, že je to veľmi zodpovedná funkcia, možnosť posudzovať prácu ostatných kolegov ma zároveň zaväzuje stále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Takže je to výzva  a obohacujúci záväzok zároveň.

Spomedzi porotcov ste najmladšia. Necítite pri rozhodovaní neistotu, možno obavy, či je namieste, aby ste povedali svoj názor? Ste človek, ktorý vie ísť sám za seba?

Áno, názory hovorím bez obáv a myslím, že sú akceptované.

Čím to podľa vás je, že rešpektujú váš názor. Viete, čím ste si to „vyslúžili“?

Myslím, že to nebude len tým, čo človek hovorí, ale aj ako to hovorí. Názory si treba vedieť obhájiť, musia ich podopierať fakty a argumenty. Krídlo je o zviditeľňovaní ľudí, ktorí sa svojou prácou, profesionalitou a životným entuziazmom zaslúžili o rozvoj v danej oblasti. Často sú to ľudia, o ktorých sa málo vie, hoci ich činy sú skutočne hodnotné. Takých sú schopní aj mladí ľudia, a tých mám, myslím si, v porovnaní s kolegami o niečo viac zmapovaných ja. Ostatní sú zase zbehlejší v celkovom dianí a majú dlhodobejšie a teda aj rozsiahlejšie skúsenosti z umenia aj zo života. Takže sa vzájomne skvele dopĺňame.

Ako mladá krv v porote možno poznáte aj návod, čo alebo ako treba urobiť, aby krídlo pritiahlo pozornosť väčšieho množstva mladých ľudí, aby hľadali vzory aj v ňom, nielen na stránkach časopisov.

Práve upozorňovanie a oceňovanie šikovných mladých ľudí je cesta. Skrýva sa v nich veľký potenciál a treba medzi nimi hľadať takých, ktorí by si za svoju prácu nomináciu na Krištáľové krídlo zaslúžili.

Vy teda prinášate krídlu omladenie nominovaných, ale je niečo, čo krídlo dalo vám?

Áno, možnosť pracovať a byť medzi ľuďmi, ktorí majú za sebou veľa profesionálnych úspechov. Sú to zaujímaví ľudia. Šanca byť s nimi v ľudskom aj profesionálnom kontaktne môj život jednoznačne obohacuje.

V porote v kategórii výtvarné umenie ste aj jediná žena. Nastávajú vďaka tomu situácie, ktoré by sa dali nazvať príjemným osviežením?

Naše stretnutia sú vždy veľmi príjemné. Stretávame sa v ateliéri, atmosféra nebýva formálna, ale uvoľnená. O to hlbšie sú diskusie, sme do nich vložení celí. Často riešime rôzne názory a uhly pohľadu, je to živé, plodné a na konci je vždy konkrétny výsledok. Rozhodne je pre mňa príjemné mať takúto spoločnosť, ale vo svojej podstate majú mužskí členovia komisie profesionálny postoj a aspekty vzťahu muž -žena idú na našich stretnutiach bokom.

Napriek tomu mi nedá neopýtať sa, ako ste na tom s komplimentmi a dvojznačnými narážkami. Viete och prijímať, alebo patríte k ženám, ktorým prekážajú?

Som zástankyňou hedonistického spôsobu života, v zmysle vychutnávania si života a jeho pôžitkov. Do tejto sféry patria aj komplimenty, sú príjemné, len nesmú prekročiť určitú mieru. Oboje, komplimenty aj dvojzmyselné vyjadrenia sú vo svojej podstate hrou a keďže ja sa celý život hrám vo svojej tvorbe, snažím sa hrať, aj keď dostanem kompliment.

Máte za sebou peknú kôpku úspešných projektov a výstav doma aj v zahraničí. Stačí na to talent, alebo ste potrebovali aj niečo iné? Odvahu, ambície, dávku drzosti?

Všetko dokopy. Je dobré mať cieľ a pritom nezabúdať, že obohacujúca môže byť aj cesta, ktorá k nemu vedie, nech je akokoľvek kľukatá. A práve cesta vedúca k finálnemu výsledku sa stáva často mojím cieľom, chcem byť na nej slobodná a vychutnávať si každú jednu vec a situáciu, do ktorej sa dostanem. Preto sa aj na bežné veci snažím pozerať inak, chcem ich vidieť krajšie, elegantnejšie, estetickejšie a povýšiť tak bežnú situáciu na umenie, pretože si myslím, že každý človek má šancu zvoliť si svoj pohľad na svet. Ja si svoj svet tvorím sama, rozhodla som sa vnímať ho z tej krajšej stránky  a verím, že túto svoju energiu a posolstvo posúvam aj cez svoju tvorbu ďalej.

Čo by vás na tejto ceste mohlo zneslobodniť?

Asi situácia, v ktorej by som sa musela živiť tým, čo ma nebaví. Pracujem aj v reklame, kde sa často stáva, že má objednávateľ inú predstavu ako ja. Keď sa s ňou nemôžem stotožniť, pretože tomu jednoducho neverím, idem od toho aj napriek tomu, že by som mohla ľudovo povedané zaťať zuby a dobre zarobiť. Moja sloboda spočíva v možnosti voľby robiť iba to, čo naozaj robiť chcem a s  čím sa ideovo aj morálne stotožňujem.. Samozrejme, má to aj svoju daň, no napriek tomu by som sa tej slobody len veľmi nerada vzdala.

Tento životný postoj máte z domu, ale ste sa ho naučili na svojej ceste?

Vyrastala som v prostredí, kde bolo povolanie skutočným životným poslaním a zároveň zábavou, preto bolo pre mňa samozrejmosťou vybrať si profesiu, ktorá by ma po všetkých stránkach napĺňala a uspokojovala. A v podobnom duchu som bola vedená aj na školách, či ako stredoškoláčka na škole úžitkového výtvarníctva, ako študentka na Vysokej škole výtvarných umení a aj teraz ako doktorandka na tej istej škole.

Krištáľové krídlo je najmä o osobnostiach. Ktoré mali najväčší vplyv na váš život?

Samozrejme, v prvom rade rodičia, ktorí mi vštepili hodnoty a ich vnímanie. Tiež profesorka na VŠVU Milota Havránková, ktorá sa zaslúžila o formovanie mojej osobnosti. Menovala by som asi mnohých, pretože ľudia sú v mojej tvorbe ako nevyčerpateľný zdroj inšpirácie najzastúpenejší námet. Každý z nich je svojím spôsobom jedinečná osobnosť, zanechá na mne nejaké stopy a niekam ma posúva. Preto je práca s ľuďmi pre mňa taká hodnotná a obohacujúca.

To znie, akoby na svete boli iba dobrí ľudia. Alebo to myslíte tak, že prínosom sú aj ľudia, ktorí vám do života zasiahli negatívne, ale ich význam sa ukázal s odstupom času?

Každý má v sebe kus dobra aj zla, a ja sa nechcem zaťažovať negatívnymi stránkami. Vyberám si. Chcem si život vychutnávať, prežiť ho čo najkrajšie, preto sa ľudí snažím vnímať z tej krajšej stránky a keby sa aj niečo negatívne vyskytlo, dávam to od seba preč, nezaťažujem sa, tým pádom sa netrápim.

Vo svojich prácach sa okrem módy venujete aj erotike a nahote. Prečo? Je to inšpirácia, alebo vec, ktorá teraz hýbe svetom? Môže v tom byť aj štipka vypočítavosti? Lebo nahé telá viac priťahujú, čo znamená, že si viacerí všimnú vašu prácu, že prídu na výstavu...

Erotiku mám vo svojej tvorbe rada, ale nielen erotiku v zmysle vyzlečeného tela, aj vo využití symbolov, póz, výrazov. V mojom vnímaní súvisí erotika so zvádzaním. Mám rada zvodné veci, ktoré ich príťažlivosť povyšuje na zaujímavý artefakt. Napríklad, aj o jedle mnohí tvrdia, že je dôležité, aké korenia sa doň použijú a ako chutí. Pre mňa je takisto dôležité to, ako vyzerá, ako je naservírované a nasýtiť sa tak pôžitkom z pohľadu a krásna. Také niečo mi spríjemní deň. Som presvedčená, že vytvárať krásu apovznášať si tým život má veľký význam. A to nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú spoločnosť.