Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

3. júl

Sv. TOMÁŠ, apoštol

Pôvod mena: z aramej. teóma – dvoj- ča, blíženec. Tomáš, nazývaný tiež Didymus – Dvojča, pochádzal z Galilei z Palestíny, kde sa živil rybolovom. Patril do úzkeho kruhu Dvanástich. Evanjeliá ho spomí- najú niekoľkokrát: keď je ochotný ísť s Ježišom na smrť; vo večeradle počas Poslednej večere; osem dní po zmŕt- vychvstaní, keď po predchádzajúcej ne- vere vkladá ruku do boku Ježiša. Podľa tradície sv. Tomáš evanjelizoval Partov (Irán). Dostal sa až do Perzie a Indie, kde sa údajne stretol s mudrcami, ktorí našli Mesiáša v Betleheme. Poučil ich o kresťanskej viere a vysvätil za bis- kupov. Tu obrátil na vieru kráľa menom Gundaphar. Dodnes sa v Indii označuje časť kresťanov ako „Tomášovi kresťania“. Tomáš tu podstú- pil mučenícku smrť v Kalamine prebodnutím (okolo r. 67, alebo r. 72.). Pochovali ho v Mailapur (dnes predmestie Madrasu). Dodnes sa tu nachádza kamenný reliéf svätca. V 3. storočí, práve 3. júla, relik- vie preniesli do Edessy, potom na ostrom Chios. V r. 1258 ich križiaci previezli do Ortony v strednom Taliansku. Je patrónom Indie, Portugalska, miest Urbino, Parmy, Rigy; tiež architektov, staviteľov, tesárov, geodetov, kamenárov, murárov, sto- lárov, manželstiev, teológov. Vikonografii je zobrazený ako mladík (do 13. stor. na Západe, do 18. stor. na Východe), neskôr ako starší muž v tunike a plášti. V iko- nografickej prezentácii sa opakuje niť „neveriaceho“ Tomáša. V Bazi- like Svätého kríža v Ríme ako vzácna relikvia sa nachádza jeho prst, ktorý vložil do rán Zmŕtvychvstalého. Atribútmi svätca sú uhlomer, kalich, kniha, meč, srdce, kopija, ktorou ho prebodli, zvitok.