Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

5. júl

Sv. CYRIL a METOD, slovanskí vierozvestovia

Pôvod mena: z gréc. Kyrillos – patria- ci Pánovi; Metod – gréc. meta + odos – po ceste bádania, sledovania, cesta za niečím; starší slov. preklad bol Strachota z lat. metus – strach. Vosobe sv. Metoda a jeho brata sv. Konštantína-Cyrila dostali slovanské národy aj náš slovenský bohatstvo nevy- čísliteľných hodnôt. Metod, vlastným menom Michal, sa narodil okolo r. 815. Bol právnik, pôsobil ako správca provin- cie pri rieke Styrmon (Struma), ktorú obývali aj Slovania. Po 10-ročnom účin- kovaní medzi Slovanmi vstúpil do kláš- tora na hore Olymp a prijal rehoľné meno Metod. Rodný brat Konštantín sa narodil okolo r. 827 ako najmladší zo siedmich detí. Po skončení cisárskej školy v Carihrade, kde nadobu- dol vynikajúce vzdelanie, stal sa bibliotekárom a neskôr profesorom na Vysokej dvornej škole v Carihrade. Ovládal niekoľko jazykov: grécky, latinský, hebrejský, arabský, staroslovanský. Pre svoju uče- nosť si vyslúžil meno Filozof. Cisár Michal III. ich určil za vedúcich byzantskej misie na Moravu. Pretože tam nemali svoje písmo, Konštantín-Filozof v spolupráci s Metodom zostavil písmo – hlaho- liku a začal prekladať výber z evanjelií, súdny civilný zákonník apravdepodobne aj niektoré bohoslužobné texty podľa byzantské- ho rítu. O ich úspešnom účinkovaní svedčí Život Konštantína: „Keď prišiel na Moravu, Rastislav ho prijal s veľkou úctou, zhromaždil učeníkov a oddal mu ich na učenie. Preložil celý cirkevný po- riadok...“ Po štyridsiatich mesiacoch namáhavej práce r. 867 solún- ski bratia putovali do Ríma, kde mali podať správu o misijnej činnosti. Zároveň chceli dať vysvätiť niektorých zo svojich žiakov. V Blatnohrade ich prijal knieža Koceľ, ktorý sa úprimne tešil z ovocia ich práce na území, ktoré mu bolo domovom. Podobne ako Rastislav aj on im zveril 50 mladíkov na výchovu. Cestou do Ríma sa Konštantín dostáva v Benátkach do sporu s „trojjazyčníkmi“, ktorí neuznávali uctievanie Boha v inom jazyku, ako je hebrejčina, gréčtina a latinčina. V Ríme sa im dostalo prijatia od samotného pápeža Hadriána II., ktorý ich vyšiel privítať až k bránam Ríma. Iste aj preto, že niesli so sebou relikvie sv. Klimenta. Pápež prijal slovanské knihy, posvätil ich a položil v bazilike Santa Maria Maggiore, čím schválil liturgiu v staroslovenskom jazyku i prikázal vysvätiť slovanských učeníkov. Metod a niektorí žiaci moravskej školy boli v Ríme vysvätení za kňazov. Chorľavý Konštantín však vstúpil v Ríme do kláštora, prijal rehoľné meno Cyril a po krátkom čase 14. februára 869 zomrel. Metod sa spolu s vysvätenými kňazmi vrátil k pôvodnej misijnej práci. Cestou sa zastavil na Blatnohrade u Koceľa. Koncom r. 869 posiela Koceľ Metoda s dvadsiatimi učeníkmi opäť do Ríma so žiadosťou, aby pápež vysvätil Metoda za biskupa. Pápež Hadrián II. vyhovel Koceľovej žiadosti. Obnovil dávno zaniknuté panónske arcibiskupstvo (Sirmium), pripojil k nemu územie Moravy a vymenoval Metoda za panónskeho a moravského arcibiskupa a pápežského legáta. Metoda, ktorý sa vracal z Ríma, zajali vojenské družiny franského kléru. Až takmer po troch rokoch bol z príkazu pápeža prepustený. Jeho spory s franským duchovenstvom však neutíchli. Pápež Ján VIII. po oslobodení z väzenia povolal Metoda opäť do Ríma, kde vysvetlil všetky falošné obvinenia. Z Ríma sa Metod vrátil s bulou Industriae tuae, v ktorej pápež Svätoplukovi oznamuje, že Metod je vo všetkom pravoverný a potvrdzuje ho v hodnosti moravského arcibiskupa. Schvaľuje aj slovanské písmo a liturgiu a berie Svätopluka pod ochranu „svätého Petra“. Rozbroje medzi franským a slovanským kňazstvom vyústili napriek tomu po Metodovej smrti do zákazu slovanskej liturgie a vyhnania jeho žiakov. Metod zomrel 6. apríla 885. Jeho hrob je na neznámom mieste. V ikonografii je Metod zobrazený s arcibiskupskými insígniami a Konštantín v habite ako mních, niekedy s hlaholikou. Niektoré zobrazenia v Ríme zobrazujú aj Konštantína s biskupskými atribútmi.