Sekretariát riaditeľa SSV
Ústredie členstva SSV
Knižnica a Archív SSV
Tlačiareň
Obchodné odd.
Predajne
Vydavateľské odd.
Ekonomické odd.
Hospodárske odd.
Katolícke noviny
Pred vznikom
Vznik
Členstvo
Fotogaléria
Vydavateľská činnosť
Dejatelia SSV
Múzeum F.R.Osvalda
Stanovy SSV
Orgány SSV
Predsedníctvo SSV
Valné zhromaždenie
Kontrolná a rozhodcovská komisia SSV
Výbor SSV
Podmienky a výhody členstva
Prihláška
Pútnik
Podielové knihy
Darcovia
Katalóg
Fotogaléria
Praktické odkazy - Dokumenty Cirkvi
Fotogaléria
Pripravujeme
Katolícke noviny
Duchovný pastier
Liturgia
Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť
5. júl
Sv. CYRIL a METOD, slovanskí vierozvestovia
Pôvod mena: z gréc. Kyrillos – patria- ci Pánovi; Metod – gréc. meta + odos – po ceste bádania, sledovania, cesta za niečím; starší slov. preklad bol Strachota z lat. metus – strach. Vosobe sv. Metoda a jeho brata sv. Konštantína-Cyrila dostali slovanské národy aj náš slovenský bohatstvo nevy- čísliteľných hodnôt. Metod, vlastným menom Michal, sa narodil okolo r. 815. Bol právnik, pôsobil ako správca provin- cie pri rieke Styrmon (Struma), ktorú obývali aj Slovania. Po 10-ročnom účin- kovaní medzi Slovanmi vstúpil do kláš- tora na hore Olymp a prijal rehoľné meno Metod. Rodný brat Konštantín sa narodil okolo r. 827 ako najmladší zo siedmich detí. Po skončení cisárskej školy v Carihrade, kde nadobu- dol vynikajúce vzdelanie, stal sa bibliotekárom a neskôr profesorom na Vysokej dvornej škole v Carihrade. Ovládal niekoľko jazykov: grécky, latinský, hebrejský, arabský, staroslovanský. Pre svoju uče- nosť si vyslúžil meno Filozof. Cisár Michal III. ich určil za vedúcich byzantskej misie na Moravu. Pretože tam nemali svoje písmo, Konštantín-Filozof v spolupráci s Metodom zostavil písmo – hlaho- liku a začal prekladať výber z evanjelií, súdny civilný zákonník apravdepodobne aj niektoré bohoslužobné texty podľa byzantské- ho rítu. O ich úspešnom účinkovaní svedčí Život Konštantína: „Keď prišiel na Moravu, Rastislav ho prijal s veľkou úctou, zhromaždil učeníkov a oddal mu ich na učenie. Preložil celý cirkevný po- riadok...“ Po štyridsiatich mesiacoch namáhavej práce r. 867 solún- ski bratia putovali do Ríma, kde mali podať správu o misijnej činnosti. Zároveň chceli dať vysvätiť niektorých zo svojich žiakov. V Blatnohrade ich prijal knieža Koceľ, ktorý sa úprimne tešil z ovocia ich práce na území, ktoré mu bolo domovom. Podobne ako Rastislav aj on im zveril 50 mladíkov na výchovu. Cestou do Ríma sa Konštantín dostáva v Benátkach do sporu s „trojjazyčníkmi“, ktorí neuznávali uctievanie Boha v inom jazyku, ako je hebrejčina, gréčtina a latinčina. V Ríme sa im dostalo prijatia od samotného pápeža Hadriána II., ktorý ich vyšiel privítať až k bránam Ríma. Iste aj preto, že niesli so sebou relikvie sv. Klimenta. Pápež prijal slovanské knihy, posvätil ich a položil v bazilike Santa Maria Maggiore, čím schválil liturgiu v staroslovenskom jazyku i prikázal vysvätiť slovanských učeníkov. Metod a niektorí žiaci moravskej školy boli v Ríme vysvätení za kňazov. Chorľavý Konštantín však vstúpil v Ríme do kláštora, prijal rehoľné meno Cyril a po krátkom čase 14. februára 869 zomrel. Metod sa spolu s vysvätenými kňazmi vrátil k pôvodnej misijnej práci. Cestou sa zastavil na Blatnohrade u Koceľa. Koncom r. 869 posiela Koceľ Metoda s dvadsiatimi učeníkmi opäť do Ríma so žiadosťou, aby pápež vysvätil Metoda za biskupa. Pápež Hadrián II. vyhovel Koceľovej žiadosti. Obnovil dávno zaniknuté panónske arcibiskupstvo (Sirmium), pripojil k nemu územie Moravy a vymenoval Metoda za panónskeho a moravského arcibiskupa a pápežského legáta. Metoda, ktorý sa vracal z Ríma, zajali vojenské družiny franského kléru. Až takmer po troch rokoch bol z príkazu pápeža prepustený. Jeho spory s franským duchovenstvom však neutíchli. Pápež Ján VIII. po oslobodení z väzenia povolal Metoda opäť do Ríma, kde vysvetlil všetky falošné obvinenia. Z Ríma sa Metod vrátil s bulou Industriae tuae, v ktorej pápež Svätoplukovi oznamuje, že Metod je vo všetkom pravoverný a potvrdzuje ho v hodnosti moravského arcibiskupa. Schvaľuje aj slovanské písmo a liturgiu a berie Svätopluka pod ochranu „svätého Petra“. Rozbroje medzi franským a slovanským kňazstvom vyústili napriek tomu po Metodovej smrti do zákazu slovanskej liturgie a vyhnania jeho žiakov. Metod zomrel 6. apríla 885. Jeho hrob je na neznámom mieste. V ikonografii je Metod zobrazený s arcibiskupskými insígniami a Konštantín v habite ako mních, niekedy s hlaholikou. Niektoré zobrazenia v Ríme zobrazujú aj Konštantína s biskupskými atribútmi.