Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

13. júl

Sv. HENRICH II., cisár

Pôvod mena: z nem. Heimerich – pán, vládca domu. Henrich II. vošiel do dejín ako „svätý cisár“. Oficiálnu kanonizáciu uskutočnil pápež Eugen III. r. 1146. Henrich II. aKunigunda našli miesto svojho posled- ného odpočinku v bamberskom dóme. Ležiace postavy cisárskeho páru zdobia sarkofág. Henrich sa narodil 6. mája 973 ako syn bavorského vojvodu. Po smrti ci- sára Ota III. bol Henrich od r. 995 bavor- ským vojvodom, v r. 1002 korunovaný nemeckým kráľom. Henrich mal od za- čiatku dôležitý cieľ: chcel znovu zriadiť Franskú ríšu. V priebehu rokov zaznamenal vo svojej politike mno- hé úspechy. V r. 1004 zriadil na území Talianska ríšsku vládu a prijal kráľovskú korunu. Pri jeho druhej ceste do Ríma bol so svojou man- želkou Kunigundou korunovaný pápežom Benediktom VIII. za cisá- ra (r. 1014). R. 1007 založil biskupstvo Bamberg, obnovil biskupstvo Merseburg, podporoval kláštorné reformy, bohato obdarovával kos- toly. Cisár Henrich II. zomrel 13. júla 1024. Uvádza sa, že panovník na smrteľnej posteli potvrdil, že cisárovná Kunigunda s jeho súhlasom už na začiatku spoločného manželstva zložila sľub panenstva a manželstvo zostalo preto bezdetné. Manželstvo bolo preto neskôr označované za „jozefské manželstvo“. Vikonografii je zobrazený ako cisár, neskôr ako svätec; pri sebe má kráľovské odznaky, model kostola; niekedy bol zobrazovaný sľaliou, ktorá mala symbolizovať manželskú čistotu; často boli Henrich a Kunigunda znázorňovaní spoločne ako manželský pár.