Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

20. júl

Sv. OĽGA, kňažná

Pôvod mena: z rus. Oleg – svätý, zdra- vý, šťastný; zo škandináv. Helga – šťastná. Oľga pochádzala z okolia mesta Pskov. Jej otec bol Slovan a matka Var- jažka. Patrila k východným Slovanom. Vydala sa za kyjevské knieža Igora. R. 945 zabili Igora. V tom čase následník trónu Svjatoslav bol malý chlapec; mies- to neho vládla matka Oľga. Usilovala sa zaviesť poriadok a mier, čo sa jej aj po- darilo. Nestor vo svojom Letopise zazna- menáva, že Oľga r. 955 odcestovala do Carihradu a tam ju pokrstil patriarcha Tehofylaktos. Pri krste dostala meno Helena. Krstným otcom jej bol sám byzantský cisár Konštantín Porfyrogenet. Druhý raz prišla Oľga do Carihradu r. 957 už ako kres- ťanka, lebo v jej sprievode bol kňaz Gregor. Vtedy jej cieľom boli rozhovory so spomenutým cisárom Konštantínom o štátnych zále- žitostiach. Pri tej príležitosti ju cisár požiadal za manželku, no ona mu odpovedala, že podľa cirkevných predpisov sa nemôže vydať za svojho krstného otca, a tak sa vrátila do Kyjeva. Pre kresťanstvo sa snažila získať aj svojho syna Svjatoslava. „Syn môj, ja som poznala Boha a teším sa tomu. A ty, keď ho spoznáš a prijmeš krst, budeš tomu rád.“ On odvetil. „Ako sa môžem dať pokrstiť ja sám? Moja družina sa mi bude smiať.“ Ona na to: „Ak sa ty dáš pokrstiť, druhí urobia to isté.“ Ale on neposlúchol a žil podľa pohanských obyčají. Oľga sa dožila vnukov, medzi nimi Vladimíra. Za jej snahu jej východná cirkev prisúdila čestný titul apoštolom rovná. Vikonografii je zobrazená s panovníckymi atribútmi.