Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

25. júl

Sv. JAKUB, apoštol

Pôvod mena: z hebr. Jahagóbh – ten, ktorý drží pätu; z gréc. Jakobos – Boh ochraňuje. Sv. Jakub, nazývaný Väčším alebo Starším, bol synom rybára Zebedeja a Salome z Betsaidy. Ježiš ho povolal spolu s bratom Jánom. Spolu s Petrom i Jánom patril do skupiny apoštolov, kto- rí boli Ježišovi najbližší. Bol svedkom vzkriesenia Jairovej dcéry, Premenenia Pána ako aj agónie Krista v Getseman- skej záhrade. Živá povaha Jakuba a Jána spôsobila, že Ježiš ich nazval „synmi hromu“. Svätý Jakub ako prvý z apoš- tolov podstúpil, podľa predpovede Krista, mučenícku smrť. V Jeru- zaleme okolo r. 44 bol sťatý mečom na príkaz Herodesa Agripu I. Podľa starej španielskej tradície jeho relikvie spočívajú v Santiago de Compostela. Najskôr však boli pochované okolo r. 70 na Sinaji, kde postavili kláštor k jeho úcte (dnes Kláštor sv. Kataríny). Zachránené pozostatky pred Sarcénmi boli v 8. storočí prenesené do Španielska. V stredoveku jemu zasvätená svätyňa bola jednou z najnavštevova- nejších. Dodnes tu putujú početné púte v skupinách i jednotlivci. V ostatnom čase znova ožili pútnické cesty, po ktorých tu prichá- dzajú pútnici stovky kilometrov z celej Európy ako v stredoveku. Je patrónom Španielska a Portugalska. Vikonografii je zobrazený ako starec so silnou stavbou tela v dl- hej tunike a v plášti; ako pútnik v klobúku so širokou strieškou. Jeho atribútmi sú mech, pútnická palica, kniha, meč, mušľa, kapsa, turecký turban, zvitok.