Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

11. august

Sv. KLÁRA, panna

Pôvod mena: z lat. clara – jasná, svet- lá, slávna. Svätá Klára aj dnes uchvacuje nielen svojou rozhodnosťou v mladom veku, ale aj vytrvalosťou a odvahou s osob- ným nasadením. Narodila sa v Assisi r. 1194. Vzdala sa všetkého majetku a na Kvetnú nedeľu r. 1212 spolu so svojimi priateľkami vstúpila do kostolíka Por- ciunkula, kde ju privítal sv. František so svojimi spolubratmi. Po prijatí drsného rehoľného odevu načas vstúpila do ne- ďalekého benediktínskeho kláštora. Keď dostala od benediktínok opustený kos- tol sv. Damiána i so susedným domom, odišla tam a založila prvý kláštor rehoľnej spoločnosti, ktorá nesie jej meno. Pravidlá rehoľné- ho života napísal sv. František. V r. 1216 pápež Inocent III. udelil Klárinmu spoločenstvu tzv. privilégium chudoby. Pápež Inocent IV. 9. augusta 1253 schválil rehoľu. Zomrela vyčerpaná dlhotrvajúcou chorobou 11. augusta 1253. Dva roky po jej smrti ju pápež Alexander IV. vyhlásil za svätú. Jej úcta trvá dodnes a tisíce pútnikov prichádzajú k jej hrobu v bazilike sv. Kláry, ktorá bola postavená r. 1265. Bazilika bola silne poškode- ná ťažkým zemetrasením na konci deväťdesiatych rokov 20. storo- čia, ale hrob sv. Kláry nebol poškodený. Pútnici si domov odnášajú tzv. Klárinu vodu, posvätenú v kostole a potierajú si ňou oči najmä tí, ktorí trpia očnými chorobami. Vikonografii je zobrazená v čiernom rádovom odeve; na freske Simona Martiniho (1330) v dolnej bazilike sv. Františka v Assisi je zobrazená v bielom odeve so šatkou a svätožiarou. Jej atribútmi sú kniha s rehoľnými pravidlami, monštrancia, kríž, cibórium a ľalia.