Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

26. august

Sv. JOZEF KALAZANSKÝ, kňaz

Pôvod mena: z hebr. Jóseph – bojovník. Narodil sa 11. marca 1556 na zámku Calasanza v severnom Španielsku. Po štúdiách filozofie a teológie prijal r. 1583 sviatosť kňazstva. V r. 1592 po otcovej smrti rozdal všetok majetok a odišiel do Ríma. Tam si všímal mládež, ktorá bola na uliciach a nemal sa kto o ňu starať. Vr. 1597 založil prvú verejnú bezplatnú školu v Európe. Získal si veľké uznanie u kňazov a učiteľov. V priebehu niekoľ- kých mesiacov začal vyučovanie viac ako tisícky detí. Prvá škola bola na fare pri Kostole sv. Doroty v rímskej štvrti Trastevere. Neskôr založil združenie rehoľných klerikov nábožnej školy, ktorých začali volať piaristi. Bol prvým predstaveným rádu. Nevyhol sa ťažkostiam, ktoré mu pripravilo niekoľko ctižiadosti- vých spolubratov, ktorí sa bez náležitej prípravy chceli stať kňazmi, atak ich musel vylúčiť z rehole. Veľa príkoria mu spôsobil nepo- slušný rádový kňaz Márius, ktorý ho zažaloval u inkvizície, tá prija- la jeho žalobu a Jozefa vzali do väzby ako zločinca. Vyšetrovanie ukázalo jeho nevinu. Kňaz Márius sa spojil s iným nespokojencom Štefanom, zmanipulovali pápežského dozorcu nad kláštormi a ten nariadil Jozefa zosadiť z úradu generálneho predstaveného. Škol- stvo začalo upadať a pápež Inocent X. odňal rádu výsady a znížil ho na úroveň kongregácie bez sľubov. Zvrat nastal smrťou Štefana, ktorý oľutoval svoje intrigy proti Jozefovi a odprosil ho. Onedlho zomrel aj Márius, ale bez náznaku kajúcnosti. Vr. 1648 po mnohých duševných i telesných bolestiach zomrel aj zakladateľ rehole. Vikonografii je zobrazený v rehoľnom rúchu obklopený deťmi; ako kľačí pred obrazom Panny Márie.