Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

1. september

Sv. EGÍDIUS, pustovník

Pôvod mena: z gréc. aigis – záštita, ochrana. Narodil sa v druhej polovici 7. storočia v Aténach. Prišiel na územie Francúzska a usadil sa hlboko v lese ako pustovník. Legenda hovorí, že Egídia navštevovala každý deň v jaskyni laň, ktorá ho živila svojím mliekom. Raz chceli poľovníci kráľa uloviť laň, ale neviditeľná sila za- bránila, aby sa k zvieraťu priblížili. Tak sa to opakovalo niekoľko dní, až sám kráľ prišiel na lov, aby laň zastrelil. Zviera utieklo k pustovníkovi do jaskyne a leža- lo pri jeho nohách. Kráľ vystrelil šíp do vchodu jaskyne zarastenej húštím. Keď sa išiel pozrieť, či zasiahol, našiel krvácajúceho Egídia v jeho jaskyni a nezranenú laň túliacu sa k nemu. Panovník, ktorý nešťastie zavinil, mu ponúkol pomoc a peniaze. Egídius prosil, aby mu dal postaviť tu na samote kláštor. Kráľ bol rád, že môže svoju vinu napraviť. Okolo r. 680 vznikol v Provencii kláštor Saint Gilles, ktorý čoskoro poskytol prístrešie veľkému počtu zbožných mníchov. Egídius bol prvým opátom a viedol kláštor až do svojej smrti 1. sep- tembra 720. Svoj posledný odpočinok našiel v kláštornom kostole. Pustovníkov hrob bol v stredoveku slávnym pútnickým miestom. Počíta sa k štrnástim pomocníkom v núdzi. V ikonografii je zobrazený ako pustovník v jaskyni, väčšinou s la- ňou; často má šíp v hrudi, niekedy je šípom zasiahnutá i laň; je ob- lečený do benediktínskeho opátskeho rúcha, na obrazoch má pri sebe atribúty knihu a palicu. Jedno z najstarších znázornení je v Kostole sv. Klimenta v Ríme: freska z 11. storočia; zobrazený je tiež spolu s inými pomocníkmi v núdzi alebo so známymi pustovníkmi;