Sekretariát riaditeľa SSV
Ústredie členstva SSV
Knižnica a Archív SSV
Tlačiareň
Obchodné odd.
Predajne
Vydavateľské odd.
Ekonomické odd.
Hospodárske odd.
Katolícke noviny
Pred vznikom
Vznik
Členstvo
Fotogaléria
Vydavateľská činnosť
Dejatelia SSV
Múzeum F.R.Osvalda
Stanovy SSV
Orgány SSV
Predsedníctvo SSV
Valné zhromaždenie
Kontrolná a rozhodcovská komisia SSV
Výbor SSV
Podmienky a výhody členstva
Prihláška
Pútnik
Podielové knihy
Darcovia
Katalóg
Fotogaléria
Praktické odkazy - Dokumenty Cirkvi
Fotogaléria
Pripravujeme
Katolícke noviny
Duchovný pastier
Liturgia
Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť
5. september
Bl. MATKA TERÉZIA z Kalkaty, rehoľníčka
Pôvod mena: z gréc. térésis – záštita, ochrana. Matka Terézia, vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu, sa narodila 27. 8. 1910 v Skopje (Macedónsko). V ná- boženskej výchove významnú úlohu zohrali rodičia, štátne gymnázium, Ma- riánska kongregácia, ale aj juhoslovan- skí jezuiti, hlavne Franjo Jambreković, ktorý jej už ako 12-ročnej čítal listy misionárov z Indie. Ako 18-ročná pre- mýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misio- nárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keď premýšľala, ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstú- piť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestra- mi v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice. Dňa 29. 11. 1928 odchádza do kláštora Loreto v Rathfarnham, Dublin; odtiaľ do Indie (1. 12. 1928), kde začína svoj noviciát v Dárdžilingu spolu s juho- slovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Dostala rehoľný habit a dala si meno Terézia z úcty ku sv. Terézii (z Lisieux) od Dieťaťa Ježiša (6. 1. 1929). Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu v Kalkate. Ďalej študovala, dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy; 24. 5. 1931 zložila prvé sľuby a 24. 5. 1937 večné sľuby v Dárdžilingu. V Kalkate sa politická situácia postupne zostrila a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimami vypukla 16. 8. 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Matka Terézia začala uvažovať o svojom živote a pravej ceste; 10. 9. odchádza do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povola- nie. Pri odchode na stanici v Kalkate sa ocitla medzi chudobnými, jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty, bola rozhodnutá o zmene života. Požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach. Povolenie z Ríma si vyžiadala o mesiac neskôr. Dňa 18. 8. 1948 Matka Terézia odchádza z rehole loretániek a oblieka si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odcháza do Patny na tri mesiace k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vracia do Kalkaty a býva u malých chudobných sestier; 21. 12. 1948 otvára prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel. Kongregácie misionárok lásky – sestry Matky Terézie so sídlom v Kalkate bola schválená 7. 10. 1950. K rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) pridala štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším; 1. 2. 1965 sa sestry stávajú rehoľnou spoločnosťou s pápežskými právami; r. 1976 na žiadosť amerických biskupov Matka Terézia zakladá kontemplatívnu vetvu rehole sestry Slova; r. 1979 je jej udelená Nobelova cena; bola ozdobená aj viacerými čestnými doktorátmi svetových univerzít. V r. 1997 sa zo zdravotných dôvodov vzdala misie, na jej miesto nastúpila sestra Nirmala. Zomrela ako 87-ročná 5. 9. 1997. Jej sestry vykonávajú charitatívnu činnosť po celom svete. Svätý Otec Ján Pavol II. r. 2003 vyhlásil Matku Teréziu za blahoslavenú.