Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

5. september

Bl. MATKA TERÉZIA z Kalkaty, rehoľníčka

Pôvod mena: z gréc. térésis – záštita, ochrana. Matka Terézia, vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu, sa narodila 27. 8. 1910 v Skopje (Macedónsko). V ná- boženskej výchove významnú úlohu zohrali rodičia, štátne gymnázium, Ma- riánska kongregácia, ale aj juhoslovan- skí jezuiti, hlavne Franjo Jambreković, ktorý jej už ako 12-ročnej čítal listy misionárov z Indie. Ako 18-ročná pre- mýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misio- nárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keď premýšľala, ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstú- piť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestra- mi v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice. Dňa 29. 11. 1928 odchádza do kláštora Loreto v Rathfarnham, Dublin; odtiaľ do Indie (1. 12. 1928), kde začína svoj noviciát v Dárdžilingu spolu s juho- slovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Dostala rehoľný habit a dala si meno Terézia z úcty ku sv. Terézii (z Lisieux) od Dieťaťa Ježiša (6. 1. 1929). Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu v Kalkate. Ďalej študovala, dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy; 24. 5. 1931 zložila prvé sľuby a 24. 5. 1937 večné sľuby v Dárdžilingu. V Kalkate sa politická situácia postupne zostrila a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimami vypukla 16. 8. 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Matka Terézia začala uvažovať o svojom živote a pravej ceste; 10. 9. odchádza do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povola- nie. Pri odchode na stanici v Kalkate sa ocitla medzi chudobnými, jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty, bola rozhodnutá o zmene života. Požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach. Povolenie z Ríma si vyžiadala o mesiac neskôr. Dňa 18. 8. 1948 Matka Terézia odchádza z rehole loretániek a oblieka si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odcháza do Patny na tri mesiace k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vracia do Kalkaty a býva u malých chudobných sestier; 21. 12. 1948 otvára prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel. Kongregácie misionárok lásky – sestry Matky Terézie so sídlom v Kalkate bola schválená 7. 10. 1950. K rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) pridala štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším; 1. 2. 1965 sa sestry stávajú rehoľnou spoločnosťou s pápežskými právami; r. 1976 na žiadosť amerických biskupov Matka Terézia zakladá kontemplatívnu vetvu rehole sestry Slova; r. 1979 je jej udelená Nobelova cena; bola ozdobená aj viacerými čestnými doktorátmi svetových univerzít. V r. 1997 sa zo zdravotných dôvodov vzdala misie, na jej miesto nastúpila sestra Nirmala. Zomrela ako 87-ročná 5. 9. 1997. Jej sestry vykonávajú charitatívnu činnosť po celom svete. Svätý Otec Ján Pavol II. r. 2003 vyhlásil Matku Teréziu za blahoslavenú.