Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

6. september

Bl. MAGNUS (Maginold, Mango), opát

Pôvod mena: z lat. magnus – veľký, mocný. Nemecko vo svojich dejinách má viacero pozoruhodných ľudí, ktorí prá- vom získali titul apoštol pre zásluhy na pokresťančení Nemecka a priľahlých krajín. Jedným z nich je aj svätec (Rímske martyrológium ho uvádza ako blahoslaveného) Maginold, ktorý neskôr dostal meno Magnus. Narodil sa okolo r. 699 pravdepodobne v okolí St. Gallen a zomrel 6. septembra 772 vo Füssene v Bavorsku. Magnus spolu s viacerými pustovníkmi žil pri hrobe sv. Havla v dnešnom St. Gallen. V r. 730 na základe výzvy augsburského biskupa Wikterpa odišiel na misie do východného Allgäu a neskôr až do smrti pôsobil v okolí Füssene. Svoje obydlie – pustovňu – zriadil pri Lechu, z ktorej sa neskôr vy- vinul jeden z najslávnejších benediktínskych kláštorov. Osobnosť svätca je opradená mnohými legendami. Najznámejšia z nich hovo- rí o tom, že Magnus ochránil tamojších obyvateľov pred množstvom hadov a medveďov. Legenda má svoj pôvod zrejme v skutočnosti, že Magnus svojimi kázňami obrátil množstvo pohanov na kresťanstvo a tak zachránil kresťanskú menšinu v tom kraji pred záhubou. Obyvatelia si ho ctili ako svätca už počas jeho života. Po jeho smrti sa jeho úcta rozšírila v Rakúsku, Alsasku a Švajčiarsku. V ikonografii je zobrazený v benediktínskom rúchu s opátskou berlou, ktorou poráža draka a divú zver; často je zobrazený s med- veďom a hadmi.