Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

15. september

SEDEMBOLESTNÁ PANNA MÁRIA,

patrónka slovenského národa Titul Bolestnej Matky je v Cirkvi uctievaný odpradávna, dokumentovaný v stredoveku, r. 1423 už ako liturgický sviatok v Nemecku. Pápež Benedikt XIII. r. 1727 rozšíril liturgickú úctu o sied- mich bolestiach v celej Cirkvi a určil ho na piatok po Smrtnej (Piatej pôstnej) ne- deli. Pápež Inocent XI. r. 1688 povolil ešte jeden sviatok Sedembolestnej a ur- čil jeho slávenie na tretiu septembrovú nedeľu. Pius VII. ako poďakovanie za návrat z napoleonského zajatia ustano- vil tento sviatok Sedembolestnej Panny Márie v r. 1814 pre celú Cirkev a pápež Pius X. ho na začiatku 20. storočia určil na 15. septembra. Mariánska úcta, ktorej korene siahajú u nás až do cyrilo-metod- ských čias, prešla rôznymi formami; svoje miesto však od začiatku v pamäti národa má obraz trpiacej Božej matky pod krížom. Sedem mečov vbodnutých do jej srdca vyjadruje sedem zvlášť ťažkých situácii v živote jej Syna, na ktorých mala aktívny podiel. Predovšetkým preto, že cesta nášho národa bola podobná jej. O jej úcte svedčia najmä starobylé pútnické miesta, kaplnky, obrazy, sochy... Tento úprimný vzťah zvlášť potvrdzuje pútnické miesto v Šaštíne, vzácne každému Slovákovi. Jeho začiatky siahajú až do r. 1564. Úcta k Panne Márii Sedembolestnej predovšetkým na tomto mieste viditeľne neustále rástla. Pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud gentem Slovacam vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za pat- rónku Slovenska. Svätá kongregácia obradov, ktorá vydala tento dekrét, sa vo svojom vyhlásení odvoláva na dávny kult na Sloven- sku, významný mariánsky chrám v Šaštíne, ale aj na predchádzajúcu výsadu pápeža Benedikta XIII., ktorý r. 1727 dovolil, aby na Slovensku bola Sedembolestná Panna Mária uctená ako patrónka. Na území Slovenska sa úcta k Sedembolestnej prehlbovala, pápež Pavol VI. 23. 11. 1964 apoštolským listom Quam pulchram povýšil mariánsku svätyňu v Šaštíne na hodnosť Baziliky minor so všetkými jej výsadami, ktoré patria k tomuto vyznačeniu, a r. 1966 vyhlásil Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska. Úcta k Sedembolestnej je prejavom účasti na jej bolestiach, ale aj svedectvom, že máme záujem o hodnoty, ktoré boli jej životu nielen blízke, ale sama ich žila: neochvejná viera, obdivuhodná nádej i praktická láska, ktorej ovocím bol záujem o iných, odpúšťanie, príkladná starostlivosť o rodinný život, ochota slúžiť iným, trpezlivo znášať ťažkosti každodenného života, nestrácať pri tom životný optimizmus, znova začínať a mať dar vytrvalosti... To je znak národnej hrdosti aj ochoty nadväzovať na kresťanskú tradíciu spätú s našim národom. Veď „Mária, Panna bolestná, patrónka nášho Slovenska, ty poznáš všetky úzkosti, buď s nami v žiali, v radosti“.