Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

23. september

Sv. PIO z Pietrelciny, rehoľník

Pôvod mena: z lat. pius – svätý. Francesco Forgione sa narodil 25. má- ja 1887 v Pietrelcine. Od detských rokov bol vizionár; 6. januára 1903 vstúpil do noviciátu františkánskeho rádu kapucí- nov. Večné sľuby zložil r. 1907. Počas štúdií sa mu viackrát vrátila choroba. Vyznačovala sa celkovým oslabením. Kňazskú vysviacku prijal 10. augusta 1910; r. 1916 ho rehoľní predstavení preložili do kláštora v San Giovanni Rotondo, kde pôsobil do smrti 23. septembra 1968. Keď 20. septembra 1918 kľačal pred krí- žom, dostal stigmy. Správa o tejto udalos- ti sa rýchlo rozniesla a šíril sa chýr o jeho hlbokom náboženskom živote. Chodilo za ním veľa ľudí. Modlil sa s nimi, spovedal ich, radil im. Jeho pastoračná činnosť bola obmedzená kvôli nezdravému roz- ruchu. Navštevovali ho aj mnohé významné osobnosti cirkevného i spoločenského života. Zhodovali sa v názore, že je to človek, ktoré- ho si Boh zvláštnym spôsobom vyvolil a obdaril. V napätej atmosfére najspokojnejší zo všetkých bol páter Pio, pripravený podriadiť sa príkazu cirkevnej vrchnosti. V r. 1933 začal opäť slúžiť sväté omše za účasti veriacich a spovedať. Jeho pokora a mimoriadne charizmy spôsobili, že mnohí ľudia sa naňho obracali s prosbou o modlitbu, radu, usmernenie a duchovné vedenie. Mal dar čítať v ľudských srd- ciach. Poslednú svätú omšu odslúžil 22. septembra 1968. Nasledujú- ceho dňa o pol tretej Pán pátra Pia povolal k sebe. Ján Pavol II. ho vyhlásil 2. mája 1999 za blahoslaveného a 16. júna 2002 za svätého. V ikonografii je zobrazený v kňazskom liturgickom oblečení so stigmami na rukách.