Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

28. september

Sv. VÁCLAV, knieža a mučeník

Pôvod mena: zo staročeského Veceslav, Věncelsav – viac slávy. Narodil sa okolo r. 907 v Stochove ako syn českého kniežaťa Vratislava I. a Dra- homíry. Mal dvoch bratov a štyri sestry. Vychovala ho v kresťanskom ovzduší babka sv. Ľudmila. Získal vzdelanie u la- tinského kňaza, ktorým prevyšoval svo- jich súčasníkov, aj v nábožnosti. Veľ- moži o ňom vravievali: „Čo si počneme s ním, s tým, ktorý mal byť kniežaťom a je skazený od kňazov a je ako mních.“ Po smrti otca, keď mal 18 rokov, sa ujal moci. Usiloval sa o rozšírenie kres- ťanstva, pričom podporoval misionárov. Telesné pozostatky svojej babky Ľudmily dal preniesť z Tetína (kde bola zavraždená z príka- zu jeho matky) do Chrámu sv. Jiřího v Prahe, ktorý bol dokončený, čím ju vlastne kanonizoval. Ako panovník bol štedrý k chudobným, dobrosrdečný k jednoduchým. Usiloval sa vyhnúť vojne s okolitými panovníkmi. Cisár Henrich mu na znak priazne daroval časť relikvií sv. Víta, mučeníka. Doma mal proti sebe opozíciu s opačnými a tra- dične pohanskými tendenciami. Zahynul rukami vrahov, ktorých poslal brat Boleslav; podľa niektorých sa sám bratovraždy osobne zúčastnil. Udialo sa to pri bráne Kostola sv. Kozmu a Damiána v Starej Boleslavi r. 929 (935). Jeho relikvie spočívajú v pražskej Ka- tedrále sv. Víta, v kaplnke jemu zasvätenej. Jeho atribútmi sú anjel podávajúci kopiju, anjeli ako nesú jeho rakvu, koruna, dýka, ktorou ho zabili, rytierska výzbroj s bielym orlom na štíte alebo zástave.