Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

6. október

Sv. BRUNO, kňaz

Pôvod mena: z germ. brún – opálený brunet. Narodil sa okolo r. 1030. Syn šľachtic- kého rodu Hartefaustovcov navštevoval kláštornú školu, pokračoval na štúdiách v Reimse, Tourse a v Paríži, rástol vo fi- lozofickej a teologickej vede učených mužov Kolína. Arcibiskup Hanno ho vy- svätil na kňaza a ustanovil ho za kano- nika u sv. Kuniberta. Dómska škola v Reimse ho vyvolila za vedúceho vyš- ších teologických štúdií, kde vyučoval fi- lozofiu, teológiu, staré jazyky a hudbu. Je autorom výkladu Pavlových listov. Bruno sa načas vrátil do Kolína, vybudoval tu šesť zrubov okolo drevenej kaplnky a žil podľa sprísnenej reguly sv. Benedikta – ruč- ná práca, štúdium a modlitba, najprísnejšie mlčanie, býval sám, ra- dostne znášal aj najtvrdšie nedostatky. Založil prvú kartúzu, neskor- šiu Grande Chartreuse. Pápež Urban II. ho povolal ako poradcu do večného mesta, ale arcibiskupstvo Reggio odmietol. Keď Urban II. musel utiecť pred cisárom Henrichom IV. do lesnej úžľabiny dol- ného Talianska, sprevádzal ho Bruno, v ktorom sa ozvala túžba po osamelosti domova. Tento raz pápež ustúpil úpenlivej prosbe svoj- ho starého učiteľa. V La Torre vybudoval Bruno druhú kartúzu. S ve- rejným priznaním viny na perách zomrel dňa 6. októbra 1101 v ne- deľné ráno. Vikonografii je zobrazený v kartuziánskom odeve s prstom na ústach a s nohou položenou na zemeguli. Jeho atribútmi sú ľalia, kniha, žezlo a olivová ratolesť.