Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

29. jún

Sv. PETER A PAVOL, apoštoli

Pôvod mena: Peter, z gr. petros, petra – skala, ekvivalent aram. kefas; Pavol, z lat. Paulus – nepatrný, malý. Apoštol Peter bol syn rybára Jonáša zBetsaidy Galilejskej. Jeho pôvodné me- no bolo Šimon. Býval v Kafarnaume, bol ženatý. Kristus ho povolal spolu s jeho bratom Andrejom. V evanjeliovej správe o ustanovení Dvanástich dostal od Ježiša nové meno – Peter. Patril do skupiny jeho najbližších. V mene Dvanástich vy- znal, že Ježiš je Mesiášom, Božím Sy- nom (porov. Mt 16, 16n.). Po zmŕtvych- vstaní sa Kristus zjavil Petrovi, pričom mu odovzdal pastiersku moc nad Cirkvou (porov. Jn 21, 15–17). Po zoslaní Ducha Svätého predniesol misijnú reč Židom, stál na čele učeníkov a prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Evanjelium hlásal aj mimo Jeruzalema – v Samárii, Lyde, Jaffe, Cézarei. Po záz- račnom vyslobodení z väzenia (r. 42) odchádza do Antiochie a po- tom do Ríma, kde vedie cirkevnú obec do svojej smrti r. 67. Evanjeliá ukazujú jeho zvláštnu pozíciu v skupine apoštolov. Spisy Nového zákona ho spomínajú 150 ráz. Počas prenasledovania kresťanov Neronom (v r. 64 – 67) bol Peter uväznený a ukrižovaný dole hla- vou. Je autorom dvoch listov, ktoré patria do Nového zákona. Nad jeho hrobom postavili v r. 320 chrám, ktorý nadobudol poslednú formu v podobe Vatikánskej baziliky. Jeho nástupcovia v Ríme mali vedomie svojej výnimočnosti v poslaní Cirkvi vzhľadom na poslanie sv. Petra. Sv. Peter, prvý pápež, je patrónom viacerých diecéz a miest. Je predovšetkým patrónom pápežov a biskupov. Uctievajú si ho rybá- ri, stavitelia mostov, kováči, kamenári, námorníci, hodinári. Vzývali ho ako orodovníka počas epilepsie, horúčky, zimnice, poštípania hadom. Spolu so sv. Pavlom im patrí titul apoštolské kniežatá. V ikonografii je sv. Peter zobrazený v tunike – oblečení apoštola, ako biskup alebo pápež v pontifikálnych šatách. Od XII. stor. je predstavovaný ako sediaci na pápežskom tróne. Atribútmi sú: anjeli, okovy, dva kľúče, ktoré symbolizujú kľúče Božieho kráľovstva, kohút, obrátený kríž, kniha, loď, zvitok, pastorál, ryba, siete, skala – tvoriace narážku na udalosti v jeho živote, tiara v rukách. Šavol – Pavol, autor zachovaných 13 listov kresťanským obciam, začlenených do kníh Nového zákona, sa narodil v Tarze okolo r. 5 – 10 po Kristovi. Pochádzal zo židovskej rodiny, silno spojenej s tradíciou. Jeho rodina získala rímske občianstvo. Vyučil sa remeslu ako tkáč stanového plátna. Tóru študoval v rabínskej škole v Jeruzaleme. Horlivosť v úsilí o zachovanie náboženskej tradície spôsobila, že keď mal okolo 25 rokov, stal sa rozhodným odporcom a prenasledovateľom kresťanstva. Bol svedkom kameňovania diakona Štefana. Okolo r. 35 sa z vlastnej vôle vydal s odporúčajúcimi listami do Damasku, (porov. Sk 9, 1n.; Gal 1, 15 – 16), aby tam zatkol kresťanov. Po náhlom, nečakanom a zázračnom obrátení prijal krst a postupne zmenil meno na Pavol. Po troch rokoch pobytu v Damasku ako aj krátkom pobyte v Jeruzaleme vykonal tri misijné cesty. V Palestíne bol uväznený; dva roky bol vo väzení v Cézarei, keď sa odvolal na cisára, bol deportovaný morskou cestou do Ríma. Dva roky bol vo väzení s pomerne miernym poriadkom. Oslobodený sa vydal do Španielska. Uväznili ho druhý raz (r. 64). V Ríme čakal na zakončenie procesu ako aj na rozsudok. Zomrel mučeníckou smrťou. Ako rímsky občan bol sťatý mečom v tom istom roku 67 ako sv. Peter. V Ríme v 4. storočí uložili pozostatky sv. Pavla do hrobky, nad ktorou vybudovali Baziliku sv. Pavla. Je patrónom početných reholí, miest, námorníkov, prievozníkov, tkáčov. V ikonografii je sv. Pavol zobrazený v dlhej tunike a plášti. Jeho atribútmi sú: baránok, kôň, slonová kosť, meč.