Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

20. október

Sv. VENDELÍN

Pôvod mena: z mena Václav – viac slávny; zdrobnenina staronem. názvu Slovan – Wende. Podľa dobových prameňov sa škótsky kráľovský syn narodil okolo r. 550. Ako 20-ročný vykonal púť do Ríma, potom odišiel do kraja pri Trevíre, kde sa usadil ako pustovník. Aby mal z čoho žiť, stal sa pastierom u istého šľachtica. Aj pri tejto práci sa vedel pohrúžiť do modlitby. Neskôr mu jeho patrón postavil pustov- ňu v blízkosti jeho statku. Chýr o jeho zbožnom živote sa dostal až k mníchom z kláštora v Tholey. Vyhľadali ho a ozná- mili mu, že si ho zvolili za opáta. Tu podľa tradície aj r. 617 zomrel. Slávna legenda píše, že po pohrebe na druhý deň jeho mŕtve telo ležalo vedľa hrobu. Preto mnísi zapriahli do povozu dva voly, ktoré mŕtve telo opáta Vendelína zaviezli na miesto, kde sa pustovník pred- tým rád modlieval. Tam ho pochovali a neskôr vzniklo pútnické miesto St. Wendel nad Sárou. Medzi veriacimi je vzývaný ako veľký pomocník v núdzi. Je patrónom sedliakov, ovčiarov, pastierov, dobytka, vzývaný ako ochranca pred dobytčím morom. Vikonografii je zobrazený ako pútnik, pustovník, mních, pas- tier. Atribútmi sú palica, mech, ruženec, kniha, lopata, kyj a nieke- dy aj kráľovská koruna.