Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

24. október

Sv. ANTON CLARET, biskup

Narodil sa 23. 12. 1807 v období napoleonských vojen. Mladosť prežíval v nepokojných rokoch poznačených vojnovými udalosťami. Túžil stať sa kňa- zom, no musel nastúpiť do práce a po- máhať otcovi zaistiť živobytie pre rodi- nu. Napriek tomu, že získal vysokú od- bornosť v tkáčskom odbore, odmietol na prvý pohľad lákavú ponuku stať sa technickým riaditeľom veľkej tkáčskej továrne a splnil svoju veľkú túžbu stať sa kňazom. Vstúpil do kňazského semi- nára vo Vichy a r. 1835 bol vysvätený za kňaza. Odišiel do Ríma a pracoval pre Kongregáciu na šírenie viery. Vstúpil k jezuitom, ale po niekoľkých mesiacoch musel prerušiť pre choro- bu noviciát. Generál jezuitov mu poradil, aby sa vrátil naspäť do Španielska, ale tam ho nikto nechcel prijať. Upadol do veľkej biedy, ale nevzdával sa. Stal sa potulným kazateľom. Veľmi rýchlo si získal ľud, ktorý si ho zamiloval. Mal aj množstvo neprajníkov, preto ho biskup poslal na Kanárske ostrovy. V r. 1849 založil ešte s piatimi svojimi spoločníkmi Rehoľu nepoškvrneného Máriinho srdca, nazý- vanú aj klaretíni. Myslel si, že všetky jeho ciele sa splnili, preto ho veľmi prekvapilo vymenovanie za arcibiskupa v Santiago de Cuba. Jeho život ani tu nebol pokojný. Statkári ho považovali za revolu- cionára, autonomisti v ňom videli nepriateľa samostatnosti. Diecéza nemala viac ako štyridsať rokov biskupa, čo sa prejavilo na stave diecézy. Preto začal diecézu vizitovať a reformovať. Cestou na Prvý vatikánsky koncil zomrel v cisterciátskom kláš- tore Fontfroide vo Francúzsku 24. októbra 1870. Jeho telesné pozostatky preniesli do mesta Vich, kde sú uložené vtamojšej katedrále.