Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

29. október

Sv. JÚDA, apoštol

Pôvod mena: z hebr. Jehúdhád – oslavovaný, zvelebovaný. Vo Svätom písme máme o ňom via- cero zmienok. V Evanjeliu sv. Matúša a Marka je jednoducho uvádzaný ako Tadeáš; v Evanjeliu sv. Lukáša a v Skut- koch apoštolov (Sk 1, 13) Júda Jakubov. Bol synom Alfea a jeho manželky Márie „sestry“ príbuznej Panny Márie. Bol rod- ným bratom apoštola Jakuba Mladšieho. Výslovne sa o ňom zmieňuje svätý Ján pri opise Poslednej večere, keď Spasiteľ na otázku apoštola Júdu „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie“? odpovedá: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať...“. Podľa starých tradícii sa mu pripisuje aj list uvádzaný jeho menom – Júdov list. Biblisti sa však nevedia zjedno- tiť a tak sú dve mienky, kto je autorom listu. Jedny ho jasne de- finujú ako list brata apoštola Jakuba brata Pánovho; podľa druhej mienky je autor neznámy, ktorý list napísal pod jeho menom. Bol neohrozený bojovník proti pohanským modlám a sektárom. Jeho úcta sa veľmi rozmohla v posledných storočiach hlavne vďaka de- väťdňovým pobožnostiam k svätcovi ako ochrancovi a orodovní- kovi v ťažkých životných situáciách. Podľa tradície spolu s apošto- lom Šimonom hlásali evanjelium v Arménsku a v Perzii, kde na- koniec spoločne zomreli mučeníckou smrťou. Je patrónom v každej núdzi a v zúfalých situáciach. Vikonografii je zobrazený s kyjom, kameňmi, halapartňou a knihou; s apoštolom Šimonom v scéne umučenia.