Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

1. november

SLÁVNOSŤ VŠETKÝCH SVÄTÝCH

Pápež Gregor IV. r. 835 nariadil tento deň sláviť ako sviatok Všetkých svätých. Cirkev si už v začiatkoch uctievala ľudí, ktorí sa osvedčili vo vernosti k Bohu. Boli to mučeníci – martýri, ktorí svojou smrťou svedčili o Kristovi. Druhú skupi- nu tvorili vyznávači. Cirkev ich uznala za hodných úcty a nasledovania pre ich zbožnosť a horlivosť vo viere, dokonalé mravy a čnosti. Ich svedectvo o evanje- liových hodnotách v každodennom ži- vote bolo hrdinstvom, ktoré sa približo- valo k mučeníctvu. Proces kanonizácie prešiel rôznymi úpravami. Spočiatku právo kanonizácie patrilo diecéznemu bisku- povi. Prvú pápežskú kanonizáciu uskutočnil Ján XV., ktorý r. 993 vyhlásil za svätého augsburského biskupa Ulricha. Apoštolská kon- štitúcia Divinus perfectionis Magister z 25. januára 1983 nariaďuje množstvo prísnych skúmaní rôznej povahy, ktoré sú zamerané na postupné získanie dôkazov v prospech kandidáta svätosti, no aj pro- ti nemu. Prvým stupňom kanonizácie je beatifikácia, blahorečenie. Úcta k blahoslavenému sa obmedzuje na kláštory, miesto diecézy, cirkevnú provinciu alebo krajinu, odkiaľ pochádzal, kde žil, zomrel. Môžu mu byť vyhotovené obrazy a sochy, zasvätené oltáre, nie však chrámy. Po blahorečení sa môže začať kanonizačný proces, ktorý je prísnejší a nesmie byť ukončený skôr ako desať rokov po beatifi- kácii. Je potrebný aj dokázateľný zázrak na jeho príhovor. Rímske martyrológium uvádza vyše 6 000 mien svätých a blahoslavených. Katolícka cirkev si uctieva vyše 20 000 svätých a vyše 200 000 blaho- slavených.