Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

13. november

Sv. STANISLAV KOSTKA, klerik

Pôvod mena: zo slovanského, upevni svoju slávu, staň sa slávny, slávny bojov- ník. Narodil sa 28. októbra 1550 v Rost- kove na Mazovsku (Poľsko). Bol synom kastelána. Vo veku 14 rokov bol s bratom poslaný do jezuitských škôl vo Viedni. Stanislav spojil štúdium s náboženským životom. V decembri 1565 ťažko ochorel. Náhle uzdravenie pripísal Matke Božej, ku ktorej mal veľkú úctu. Túžil vstúpiť do spoločenstva jezuitov. V auguste 1567 pešo, preoblečený, utiekol z Viedne. Dostal sa do Dillingenu v Bavorsku (pre- šiel okolo 650 km) a prihlásil sa u sv. Petra Kanízia. Ten ho poslal do Ríma, kde generál rádu sv. František Borgias ho 28. októbra 1567 prijal do noviciátu. Svojím životom, duchovnou zrelosťou a modlit- bou menil celé okolie. Keď mal 18 rokov, zložil rehoľné sľuby. Zomrel 18. augusta 1568, tak ako predpovedal. Beatifikovaný bol r. 1670, kanonizovaný bol Benediktom XIII. r. 1726. Relikvie svätca spočívajú v Kostole sv. Andreja na Kvirináli v Ríme. Svätému Stanislavovi sa pripisuje víťazstvo Poľska nad Turkami pri Chocimie r. 1621. V ten deň otec Oborski, jezuita, videl sv. Stani- slava v oblakoch, ako prosil Matku Božiu o pomoc. Kráľ Ján Kazi- mierz pripisoval orodovaniu svätca víťazstvo pri Berestecku (1651). V ikonografii je zobrazený v odeve jezuitu. Jeho atribútmi sú an- jel, ktorý mu podáva Najsvätejšiu sviatosť, Dieťa Ježiš na rukách, kríž, pútnická palica, ľalia, Madona, ruženec.