Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

15. november

ALBERT VEĽKÝ, biskup a učiteľ Cirkvi

Pôvod mena: z nem. Adalbert, Adalbrecht – vznešený, šľachetný. Narodil sa r. 1193 pri Lauingene (Bavorsko) ako syn rytiera. Počas štúdií v Padove vstúpil k dominikánom. Po prijatí kňazskej vysviacky r. 1223 učil v Kolíne, Hildesheime, Frieburgu, Rati- sobne, Strasburgu. Prednášal na univer- zite v Paríži. Bol učiteľom sv. Tomáša Akvinského. V r. 1254 sa stal provinciá- lom na území Nemecka. Peši a obetavo nehľadiac na námahu navštevoval zvere- né kláštory. V r. 1260 bol menovaný za biskupa Rezna. Pričinil sa o obnovu tejto diecézy; o dva roky sa vzdal spravovania. V nasledujúcich rokoch plnil niektoré pápežské poverenia. Zúčastnil sa aj na hlásaní kri- žiackej výpravy na území Nemecka a Čiech, tiež na všeobecnom koncile v Lyone r. 1274. Bol jedným z najväčších mysliteľov kres- ťanského stredoveku, za čo si vyslúžil aj pomenovanie Magnus – Veľký. Predmetom jeho vedeckých záujmov boli takmer všetky oblasti vtedajšej vedy. Súčasne mal dar spájať poznanie s dobrotou, preto bol nazývaný všeobecným doktorom a sumou dobroty. Zomrel 15. novembra 1280 v Kolíne. Beatifikoval ho Gregor XV. r. 1438. Kanonizoval ho a za učiteľa Cirkvi vyhlásil Pius XI. r. 1931. V ikonografii je zobrazený v dominikánskom habite, niekedy v mitre alebo ako profesor. Jeho atribútmi sú kniha, kríž, ľalia ako symbol vernej duše, mitra, vtáčie pero.