Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

17. november

Sv. ALŽBETA UHORSKÁ, rehoľníčka

Pôvod mena: z hebr. teoforického Elisheba – môj Boh je dokonalý; Boh moja prísaha. Dcéra uhorského kráľa Ondreja II. sa narodila r. 1207 na Bratislavskom hrade. Ako ročná bola z politických dôvodov zasnúbená durínskemu grófovi Ľudoví- tovi IV., ktorý mal vtedy 8 rokov. Malú snúbenicu r. 1211 previezli na zámok Wartburg, kde 14-ročná uzavrela man- želstvo s Ľudovítom. Bol na jej strane, keď majetok používala pre chudobných grófstva. V r. 1225 Durínsko zachvátil hladomor. Alžbeta nechala otvoriť truh- ly s pokladmi a sýpky, aby nasýtila hladujúcich. V r. 1227 sa manžel vydal na krížovú výpravu. Alžbeta tušila, že sa jej manžel nevráti. Scéna lúčenia je zobrazená na maľbe z r. 1250 v Alžbetinom kosto- le v Marburgu. Ľudovít podľahol moru. V r. 1228 opustila Wartburg a odišla do Marburgu, aby sa tam mohla naplno venovať službe chu- dobným. V tomto roku zložila sľub zrieknutia sa sveta a prijala habit terciárky sv. Františka. Z majetku po manželovi založila v Marburgu útulok pre chudobných a nemocnicu, kde slúžila chudobným a cho- rým s hlbokým presvedčením, že takto slúži Kristovi. Zomrela 17. novembra 1231 s úsmevom na tvári. O štyri roky bola postavená na oltár ako vzor obetavej lásky k iným. V ikonografii je zobrazená v kráľovskom odeve. Jej atribútmi sú chlieb, niekoľko mincí; ruže, ktoré sa podľa legendy premenili na chlieb vo chvíli, keď ich ukradomky vynášala chudobným a stretla muža, ktorý jej to často vyčítal; ruženec.