Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

18. november

Sv. ODO z Cluny, opát

Pôvod mena: z nem.; môže ísť o ob- menu mena Oto. Pochádzal z Akvitánie a narodil sa okolo r. 878 ako syn rytiera. Na začiatku 10. storočia sa stal benediktínskym mníchom za zakladateľa Cluny opáta Bernona, ktorý ho pred svojou smrťou ustanovil za svojho nástupcu ako opáta v Cluny. Odo bol zakladateľom reformy, tzv. clunského hnutia. Bendiktínsky kláštor v Cluny takto otvoril nový list v rozvoji mníšskych kláštorov v západ- nej Európe. Od začiatku 10. storočia do smrti sv. Bernarda r. 1153 to bola veľká doba reformy a expanzie mníšskeho sveta, ktorá nikdy dovtedy nevystupovala v takomto rozmere v Európe. Do reformného hnutia sa zapojili samotní pápeži. Podľa najslávnejšieho odchovanca tohto opátstva Gregora VII. (1073 – 1085) sa cirkevná reforma 11. storočia nazýva gregoriánska. Odovi sa podarilo proti odporu mnohých mníchov, že už krátko po jeho nástupe do úradu sa 17 kláštorov podriadilo clunyjskej reformnej myšlienke. Svojím asketickým a dobrotivým spôsobom života bol veľkým príkladom pre mnohých duchovných tej doby. Ako všetci arciopáti opátstva bol Odo prijatý do radu svätcov. Zvláštna láska veľkého opáta patrila vždy hudbe. Veľa komponoval a získal si meno ako hudobný teoretik. Aj dnes je uctievaný ako patrón hudobníkov. Zomrel 18. novembra 942 v Tours. Pochovaný bol v kláštornom Kostole sv. Juliena. V r. 1407 došlo k vyzdvihnutiu jeho pozostatkov, ktoré boli neskôr prenesené do Isle-Jourdain. V ikonografii je zobrazený v odeve opáta s biskupskou berlou alebo s knihou, často ako obsluhuje chudobných.