Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

24. november

Sv. EMÍLIA de VIALAR, zakladateľka rehole

Narodila sa 12. septembra 1797 v mestečku Gaillac v južnom Francúz- sku. Jej rodina patrila medzi šľachtické rody. Prežívala vnútorné boje medzi po- volaním k zasvätenému životu a lákad- lami svetského života. Bola pekná a inte- ligentná. Pri ľudových misiách r. 1816 zvíťazilo Božie volanie; 19-ročná Emília odložila šperky a rozhodla sa slúžiť Bohu v rodičovskom dome. V r. 1832 zo- mrel starý otec Portal, zanechal jej veľké bohatstvo a mohla sa osamostatniť. Kúpila si veľký dom a na Vianoce sa do neho nasťahovala. Vznikajúce spoločen- stvo a jeho dielo zasvätila sv. Jozefovi. Sestry sv. Jozefa opatrovali starých, chorých a opustené deti. Emília myslela aj na misie. Za pomoci brata otvorila nemocnicu v Alžírsku. Sestry účinne zasiahli do epidémie cholery, takže si vyslúžili obdiv a uznanie mohamedánskeho obyvateľstva. Pri krátkom návrate z Afriky na kolenách pred svätostánkom napísala stanovy rehoľnej spoločnosti. Biskup de Gauly z Albi ich ochotne schválil. Postupne vznikol noviciát, nemocnice, útulky, školy. Sestry prešli aj do Tuniska. Pre nedorozumenia z Alžírska v januári 1843 odišli. Postupne v stredomorí založili štyri prekvitajúce strediská: na Malte, na Cypre, v Tripolise a v Bejrúte. Emília prechodne žila vo veľkej chudobe v meste Toulouse, v r. 1852 sa usadila v Marseille. Tento prístav sa stal sídlom jej misionárskej spoločnosti. Tu našla veľkého pomocníka v biskupovi bl. Eugenovi de Mazenod, zaklada- teľovi misijnej rehole. Zomrela 24. augusta 1856. Pápež Pius XII. ju 24. júna 1951 vy- hlásil za svätú.