Sekretariát riaditeľa SSV
Ústredie členstva SSV
Knižnica a Archív SSV
Tlačiareň
Obchodné odd.
Predajne
Vydavateľské odd.
Ekonomické odd.
Hospodárske odd.
Katolícke noviny
Pred vznikom
Vznik
Členstvo
Fotogaléria
Vydavateľská činnosť
Dejatelia SSV
Múzeum F.R.Osvalda
Stanovy SSV
Orgány SSV
Predsedníctvo SSV
Valné zhromaždenie
Kontrolná a rozhodcovská komisia SSV
Výbor SSV
Podmienky a výhody členstva
Prihláška
Pútnik
Podielové knihy
Darcovia
Katalóg
Fotogaléria
Praktické odkazy - Dokumenty Cirkvi
Fotogaléria
Pripravujeme
Katolícke noviny
Duchovný pastier
Liturgia
Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť
28. november
Sv. KATARÍNA LABOURÉ, rehoľníčka
Narodila sa 2. mája 1806 v dedinke Fain-lex Moutiers vo Francúzsku. Jej krstné meno bolo Zoe. Ako 9-ročnej jej zomrela matka. Primkla sa k Panne Márii. Staršia sestra odišla do Rehoľnej spoločnosti dcér kresťanskej lásky a otec jej zveril vedenie domácnosti. Dorasta- júce dievča príkladne plnilo úlohu gazdi- nej. Ako 14-ročná k pravidelnej modlitbe začala v piatok a sobotu pripájať pôst. Aj vo všedné dni chodila na svätú omšu do chudobinca. Do školy nechodila, čítať a písať sa naučila neskôr. Chcela sa stať rehoľníčkou, ponuky k sobášu odmieta- la. Mala živý sen, v ktorom ju sv. Vincent de Paul povzbudil k vstú- peniu do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky, vincentiek. Do noviciátu vstúpila 21. apríla 1830. S rehoľným rúchom prijala rehoľné meno Katarína. V tom čase sa mohla zúčastniť na slávnost- nom prenesení pozostatkov sv. Vincenta de Paul z chrámu Notre Dame do kaplnky lazaristov. Vtedy sa začali prejavovať mimoriadne omilostenia mladej rehoľníčky v podobe videní. V súvislosti s pre- nesením pozostatkov zakladateľa apoštolských spoločenstiev laza- ristov a Dcér kresťanskej lásky sa sestre Kataríne Labouré po tri dni zjavovalo srdce sv. Vincenta nad malou schránkou s jeho pozostat- kami v kaplnke noviciálneho domu sestier na ulici Rue du Bac. V tom istom roku sestra Katarína mala v júni videnia Pána Ježiša v Eucharistii a Krista Kráľa. Okrem toho od septembra do decem- bra zažila aspoň päť zjavení Panny Márie. Najdôležitejšie z nich sa odohralo 27. novembra, keď sa Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili tzv. Zázračnú medailu P. Márie s nápisom „Ó, Mária, počatá bez poškvrny hriechu, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“. Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842, ktorý bol veľkým odporcom kresťanstva, ale po prijatí Zázračnej medaily sa stal kresťanom, katolíckym kňazom a spolu s bratom Teodorom založil rehoľné sestry a spoločenstvo kňazov Notre Dame de Sion na obrátenie Židov. Jeho náhle a nečakané obrátenie vyvolalo veľký ohlas a viedlo k cirkevnému schváleniu Zázračnej medaily. O mimoriadnych omilosteniach sa zdôverila svojmu spovedníkovi pátrovi Alabelovi a po jeho smrti matke predstavenej. Počas noviciátu na nej nik nezbadal nič mimoriadne. Bola nevšedne nábožná, ale pritom jednoduchá a pokojná. Pri ukončení noviciátu predstavená o nej zaznačila: „Katarína Labouré, silná, strednej postavy, vie slabšie čítať a písať. Má dobrú povahu a primeraný úsudok. Je nábožná a usiluje sa o čnosť.“ S týmto hodnotením ju poslali do chudobinca na parížskom predmestí, kde strávila 45 rokov rehoľného života. Konala najnižšie práce okolo starých, v kuchyni, v krajčovni, na gazdovskom dvore a na vrátnici. Jej jednoduchosť, poníženosť a pokoj boli najsilnejším dôkazom toho, že omilostenia, ktoré dostala, boli pravé. Keď sa predstavená dozvedela o jej mimoriadnych zážitkoch a vyjadrila svoj obdiv, skromná sestra jej dala najavo, že sa nemá čím pýšiť. Je iba nástrojom v Božích rukách a z Božej vôle je jednoduchou posolkyňou Panny Márie. Zomrela 31. decembra 1876. Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. v júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária.