Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

28. november

Sv. KATARÍNA LABOURÉ, rehoľníčka

Narodila sa 2. mája 1806 v dedinke Fain-lex Moutiers vo Francúzsku. Jej krstné meno bolo Zoe. Ako 9-ročnej jej zomrela matka. Primkla sa k Panne Márii. Staršia sestra odišla do Rehoľnej spoločnosti dcér kresťanskej lásky a otec jej zveril vedenie domácnosti. Dorasta- júce dievča príkladne plnilo úlohu gazdi- nej. Ako 14-ročná k pravidelnej modlitbe začala v piatok a sobotu pripájať pôst. Aj vo všedné dni chodila na svätú omšu do chudobinca. Do školy nechodila, čítať a písať sa naučila neskôr. Chcela sa stať rehoľníčkou, ponuky k sobášu odmieta- la. Mala živý sen, v ktorom ju sv. Vincent de Paul povzbudil k vstú- peniu do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky, vincentiek. Do noviciátu vstúpila 21. apríla 1830. S rehoľným rúchom prijala rehoľné meno Katarína. V tom čase sa mohla zúčastniť na slávnost- nom prenesení pozostatkov sv. Vincenta de Paul z chrámu Notre Dame do kaplnky lazaristov. Vtedy sa začali prejavovať mimoriadne omilostenia mladej rehoľníčky v podobe videní. V súvislosti s pre- nesením pozostatkov zakladateľa apoštolských spoločenstiev laza- ristov a Dcér kresťanskej lásky sa sestre Kataríne Labouré po tri dni zjavovalo srdce sv. Vincenta nad malou schránkou s jeho pozostat- kami v kaplnke noviciálneho domu sestier na ulici Rue du Bac. V tom istom roku sestra Katarína mala v júni videnia Pána Ježiša v Eucharistii a Krista Kráľa. Okrem toho od septembra do decem- bra zažila aspoň päť zjavení Panny Márie. Najdôležitejšie z nich sa odohralo 27. novembra, keď sa Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili tzv. Zázračnú medailu P. Márie s nápisom „Ó, Mária, počatá bez poškvrny hriechu, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“. Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842, ktorý bol veľkým odporcom kresťanstva, ale po prijatí Zázračnej medaily sa stal kresťanom, katolíckym kňazom a spolu s bratom Teodorom založil rehoľné sestry a spoločenstvo kňazov Notre Dame de Sion na obrátenie Židov. Jeho náhle a nečakané obrátenie vyvolalo veľký ohlas a viedlo k cirkevnému schváleniu Zázračnej medaily. O mimoriadnych omilosteniach sa zdôverila svojmu spovedníkovi pátrovi Alabelovi a po jeho smrti matke predstavenej. Počas noviciátu na nej nik nezbadal nič mimoriadne. Bola nevšedne nábožná, ale pritom jednoduchá a pokojná. Pri ukončení noviciátu predstavená o nej zaznačila: „Katarína Labouré, silná, strednej postavy, vie slabšie čítať a písať. Má dobrú povahu a primeraný úsudok. Je nábožná a usiluje sa o čnosť.“ S týmto hodnotením ju poslali do chudobinca na parížskom predmestí, kde strávila 45 rokov rehoľného života. Konala najnižšie práce okolo starých, v kuchyni, v krajčovni, na gazdovskom dvore a na vrátnici. Jej jednoduchosť, poníženosť a pokoj boli najsilnejším dôkazom toho, že omilostenia, ktoré dostala, boli pravé. Keď sa predstavená dozvedela o jej mimoriadnych zážitkoch a vyjadrila svoj obdiv, skromná sestra jej dala najavo, že sa nemá čím pýšiť. Je iba nástrojom v Božích rukách a z Božej vôle je jednoduchou posolkyňou Panny Márie. Zomrela 31. decembra 1876. Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. v júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária.