Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

5. december

Sv. BARBORA

Pôvod mena: z gréc. barbaros – cu- dzinka, barbarka. Narodila sa v 3. storočí, pochádzala z Nikomedie a bola dcérou zámožného Dioskura. Veľmi skoro spoznala náuku kresťanov a silne sa k nej primkla. Jej otec bol fanatickým odporcom kresťa- nov. Keď Barbora odmietla mnohých a veľmi bohatých ženíchov a otec zistil pravú príčinu, dal postaviť vežu, do kto- rej ju zavrel. Keď sa Dioskuros dozve- del, že jeho dcéra sa nechala tajne po- krstiť, sám ju predviedol pred miestodr- žiteľa, dúfajúc, že on ju prinúti vzdať sa viery. Nestalo sa tak a Barbora bola kruto mučená a nakoniec sťatá. Podľa legendy sám otec sťal svoju dcéru, no len čo odložil meč, zasiahol ho blesk a zomrel aj on. Údaje o jej smrti a presnom dátu- me jej umučenia nemáme spoľahlivé. Jej smrť je datovaná do obdo- bia prenasledovania kresťanov cisárom Diokleciánom okolo r. 306. Patrí k najznámejším sväticiam raného kresťanstva a je zaradená medzi štrnásť pomocníkov v každej núdzi. V ikonografii je zobrazená v dlhom odeve s pásom a prikrytou hlavou; na odeve má plášť, ktorý je nazývaný ako ochranný plášť; ako panna s vežou je často zobrazená s dvomi inými pannami sv. Margitou Antiochijskou s atribútom draka a sv. Katarínou Alexandrijskou s polkolesom. Atribúty sú meč, veža, kalich s hos- tiou, pochodeň a pštrosie pero.