Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

7. december

Sv. AMBRÓZ, biskup

Pôvod mena: z gréc. ambrosios – ne- smrteľný, božský. Narodil sa okolo r. 333/339. Pochá- dzal z rodiny cisárskeho miestodržiteľa v Galii. Študoval v Ríme, venoval sa práv- nickej kariére, stal sa miestodržiteľom. Chcel vyriešiť napätie medzi kresťanmi v Miláne po smrti biskupa. Bol kate- chumenom, dal sa pokrstiť a o osem dní bol vysvätený za biskupa. Pastoračnú činnosť začal radikalizáciou osobného života – majetok rozdal chudobným, venoval sa štúdiu teológie a patril k vy- nikajúcim kazateľom. Chcel zlikvidovať sekty, ktoré rozkladali jednotu Kristovho mystického tela. Na prvom mieste zvádzal tuhý boj s ariánmi a manichejcami. Podarilo sa mu získať pre Krista veľkého Augustína. Vo vzťahu k chudobným bol ot- com, vždy ochotný pomôcť. Jeho vzťah k štátnej moci nebol nijako poplatný. Bol aj vynikajúcim skladateľom cirkevných hymnov, pri- pisuje sa mu zloženie hymnu Te Deum. Ako prvý použil v západnej cirkvi pre slávenie Eucharistie výraz omša. Zomrel 4. apríla 397. Pochovaný je v bazilike sv. Gerváza a Pro- táza, ktorú sám založil a posvätil. V ikonografii je zobrazený ako jeden z cirkevných otcov; jeho slová boli ako med a včely počas jeho kázania prilietali a sadali na jeho pery – nazývajú ho aj doktorom medonosným. Jeho atribútmi sú úľ, kniha, pero, holub, dieťa v kolíske alebo model kostola; nie- kedy je vyobrazený so včelárskym klobúkom.