Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

16. december

Sv. ADELHAIDA, cisárovná

Pôvod mena: zo staronem. adal + heit – ušľachtilá bytosť, bytosť vzneše- ných spôsobov. Dcéra burgundského kráľa Rudolfa sa narodila r. 931. Ako 6-ročná bola zasnú- bená Lotarovi Talianskemu. S radosťou vždy konala skutky milosrdenstva. Jej manželstvo netrvalo dlho, po troch ro- koch ovdovela a keď odmietla ponuku jeho nástupcu Berengára, aby sa vydala za jeho syna, uvrhol ju do väzenia. Spolu s dcérkou Emou ušla a uchýlila sa do pevnosti Canossa. Oto I. porazil Be- rengára, Adelhaide vrátil korunu a o rok neskôr si ju vzal za manželku. V r. 962 ho pápež Ján XI. korunoval za cisára a Adelhaidu za cisárovnú. Po smrti manžela r. 973 nastali pre ňu ťažké časy; prví dvaja synovia zomreli, vládu po otcovi prevzal Oto II., ktorý mal za manželku grécku princeznú Teofanu. Tá nevychádzala so svokrou. Adelhaida odišla do kláštora v Cluny. Posledné roky svojho života trávila v kláštore v Selze v Alsasku. Jej život bol poznamenaný neustálym utrpením. V r. 983 zomrel jej syn a na trón nastúpil jej vnuk Oto III., no vládla jeho matka. V r. 990 zomrela Teofana a Adelhaida musela opustiť kláštor a prevziať vládu. Kalich utrpenia nebol ani zďaleka naplnený: musela preko- nať stratu svojho zaťa, manžela dcéry Emy, ktorá musela utekať pred vlastným synom; musela usporiadať problémy, ktoré vznikli v dôsledku smrti jej brata; musela pochovať aj dcéru Matildu. Zomrela 16. decembra 999. V ikonografii je zobrazená v kniežacích rúchach s cisárskou ko- runou v rukách a modelom kostola; ako žena rozdávajúca almužnu.