Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

30. december

Sv. DÁVID

Pôvod mena: z biblic. hebr. dód – mi- láčik; z prezývky ugaritského (semitské- ho) davidu – náčelník. O kráľovi Dávidovi máme bohaté pra- mene v knihách Starého zákona. V Prvej knihe Samuelovej je v 16. kapitole opis pomazania Dávida za kráľa a jeho prí- chod na kráľovský dvor. Nasleduje opis stretnutia Dávida s Jonatánom a kráľom Šaulom, víťazstva nad Goliášom, ako aj opis vyhrocovania situácie so Šaulom až po smrť kráľa Šaula. V Druhej knihe Samuelovej je opis nástupu Dávida na kráľovský trón až po sčítanie ľudu. Prvá kniha kráľov zachytáva v prvých dvoch kapitolách starobu a smrť kráľa Dávida. Podrobný životopis sa nachádza v Prvej knihe kroník. Ide o zmienku v podrobnom rodokmeni od Adama až po druhý rodokmeň Benjamínovcov. Potom už v kapitolách 10. – 29. nasledu- je podrobný opis udalostí zo života kráľa Dávida. Meno kráľa Dávida je uvádzane aj v Knihe žalmov. Pripisuje sa mu až 73 žalmov. Na kráľa Dávida sa odvoláva aj sám Ježiš. On sám je označený ako potomok kráľa Dávida. Je patrónom hudobníkov, spevákov, básnikov a baníkov. V ikonografii je zobrazený ako spevák s kráľovskými insígniami, alebo s hudobným nástrojom harfou alebo citarou. Málokedy vidieť pri jeho nohách hlavu Goliáša.