Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

1. júl

Sv. DIANA, rehoľníčka

Pôvod mena: ženské meno podľa bohyne lovu uctievaná v Efeze alebo súvisí s lat. dies – deň, teda jasná, žiarivá; z lat. dius – božská. Narodila sa v 12. storočí v Bologni. Bola rehoľníčkou ženskej vetvy dominikánov. Patrí medzi prvé veľké duchovné dcéry sv. Dominika. Dominik si pre svoju rehoľu vybral regulu sv. Augustína, ktorú prispôsobil cieľom svojej rehoľnej spoločnosti, ktorá mala hlásaním pravej náuky zamedziť šíreniu bludov a priviesť zblúdilých do Katolíckej cirkvi. Rehoľníčky mali dopĺňať pôsobenie kazateľov – pátrov dominikánov. Svojím životom mali dávať príklad evanjeliovej dokonalosti a zároveň mali modlitbou a obetami podporovať ich činnosť. Kláštory, podobne ako aj mužské, nemali mať stály príjem, ale ich členovia sa mali živiť almužnou. Tento nový druh rehole, podobne ako františkáni, vošiel do dejín pod názvom „žobravé rehole“. Diana, podobne ako jej súčasníčka sv. Klára z rehoľnej rodiny františkánov, napriek nesúhlasu a cez mnohé prekážky zo strany svojej bohatej rodiny zložila rehoľné sľuby do rúk sv. Dominika. Založila Kláštor sv. Anežky v Bologni, neďaleko kláštora bratov dominikánov, kde je aj hrob zakladateľa rehole sv. Dominika (+1221) dodnes vo veľkej úcte a je veľmi navštevovaný. Zomrela 10. júna 1236 v Bologni. Bolo to len dva roky po tom, čo pápež Gregor IX. 3. júla 1234 vyhlásil otca Dominika za svätého. V r. 1892 bola blahorečená pápežom Levom XIII. V Rímskom martyrológiu má deň svojej smrti – deň narodenia pre nebo – 10. jún, kým u nás v občianskom kalendári 1. júla. V ikonografii je zobrazená v dominikánskom habite.