Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

17. január

Sv. ANTON, opát

Pôvod mena: z lat. Antonius – meno vý- znamného rímskeho šľachtického rodu. Anton sa narodil okolo r. 250 bo- hatým kresťanským rodičom v Kóme v Hornom Egypte. Rodičia veľmi skoro zomreli. Zanechali mu veľa peňazí, ma- jetku a osirelú sestru. Keď mal asi dva- dsať rokov, počul pri nedeľnej bohosluž- be slová: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a bu- deš mať poklad v nebi. Potom príď a na- sleduj ma!“ (Mt 19, 21). Anton sa zbavil väčšiny majetku, zvyšok predal, aby mohol dať peniaze chudobným. Odišiel na púšť, kde žil v prísnej askéze. Čas trávil čítaním, modlitbou, záhradkárstvom a pletením rohoží. Žil asketickým životom, ale keď sa o ňom rozšírila zvesť a prichádzalo za ním čoraz viac ľudí, ušiel pred nimi ešte viac do púšte. Zo svojej samoty odišiel iba dva razy. Vr. 311, aby zorganizoval pomoc prenasledovaným kresťanom v Alexandrii; v r. 355, keď na žiadosť alexandrijského biskupa Atanáza išiel brániť pravú vieru proti bludárom ariánom. V púšti vytvoril prvú pustovnícku obec. Cisári Konštanc a Konštancius ho v listoch, napriek tomu, že inklinovali k arianizmu, prosili o jeho modlitby, čo svedčí o veľkej vážnosti už u súčasníkov. Traduje sa, že jeho posledné slová boli: „Nasledujte Krista! Vy- stríhajte sa odpadlíkov a bludárov!“ Vikonografii je zobrazený ako starec s palicou a knihou; inokedy nesie ako berlu „kríž sv. Antona“.