Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

18. január

Sv. MARGITA UHORSKÁ, panna a rehoľníčka

Pôvod mena: z lat. margarita – perla. Narodila sa ako princezná okolo r. 1242 v Klisse v Maďarsku. Jej otec, kráľ Belo IV., panoval v Uhorsku v čase, keď bolo ohrozované nepriateľskými vojskami. Vstave úzkosti sľúbil, že ak Boh ochráni jeho ríšu, dieťa, ktoré sa mu narodí, za- svätí Bohu a jeho službe. Belo zvíťazil, akeď Margita dosiahla vek štyroch ro- kov, rodičia ju dali na výchovu k domini- kánskym sestrám do Vesprému. Otec dal vybudovať na ostrove kláštor, ktorý nesie jej meno. Margita v ňom žila veľmi aske- ticky. Otec ju napriek sľubu chcel vydať za českého kráľa Otakara, ale Margita odmietla ponúkanú svadbu ako aj ďalší zväzok s Karolom z Anjou. Dobrovoľne sa rozhodla zasvätiť svoj život Bohu. Veľa rozjímala pred krížom o umučení Pána. Jej ži- vot sa vyznačoval rozmerom duchovného záberu, ale aj skutkami telesného milosrdenstva. S láskou opatrovala rehoľné spolusestry s najťažšími chorobami. Sama a dobrovoľne vykonávala rôzne prá- ce, podľa zdania predstavenej nehodiace sa k jej hodnosti. Vtedy prosila predstavenú, aby jej to dovolila vykonávať pre Ježiša. Pred smrťou dostala od jednej spolusestry otázku: „Ako sa mám dobre modliť a oddane slúžiť Bohu?“ Odpovedala jej: „Doporuč svoje telo i svoju dušu Pánovi; maj srdce vždy pripravené pre neho, aby ťa ani smrť, ani stvorenie neodvrátilo od Božej lásky.“ Zomrela vo veku 28 rokov 18. januára 1270. O šesť rokov bola vyhlásená za blahoslave- nú. Svätorečenie sa uskutočnilo až 9. novembra 1943. Vikonografii je zobrazená ako rehoľníčka s ľaliou a korunou pri no- hách (ako znak pohrdnutia pozemskými kráľovstvami), odetá do pláš- ťa pokrytého hviezdami.