Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

1. február

Sv. TATIANA, mučenica

Pôvod mena: z ruštiny prevzaté meno, pôvodne lat. pôvodu, znamená patriaci do rodu Tatiovcov; tiež z gréc. tattó – ustano- vovať, rozdeľovať. Už v skorom stredoveku jestvoval v Ríme na Kvirináli kostol zasvätený sv. Tatiane. Uctievala sa ako rímska mu- čenica z čias prenasledovania počas vlá- dy cisára Alexandra Severa (222 – 235). O jej živote nemáme historicky spo- ľahlivé správy. Jestvuje grécky životopis zo 7. storočia, podľa ktorého počas pre- nasledovania kresťanov nútili Tatianu, aby priniesla obetu bohu Apolónovi. Údajne na jej modlitbu sa zrútil pohanský chrám a pod jeho zrúca- ninami zahynuli Apolónovi kňazi. To isté sa vraj opakovalo v chrá- me bohyne Artemis. Preto sudca odsúdil neoblomnú vyznávačku na ťažké muky a napokon ju sťali. Úcta sv. Tatiany sa rozšírila viac na kresťanskom Východe, najmä v Rusku, kde pomerne veľa žien a dievčat nosí meno tejto svätice. Mužská podoba tohto mena je spojená v Rímskom martyrológiu so sv. Tatiánom mučeníkom (16. marec) a tiež s ďalším mučeníkom tohto mena (19. júl). Vikonografii je zobrazená s palmou mučeníctva.